Denník N

Majú guráž ísť vlastnou cestou. Výstava Latentné revolúcie ukazuje tvorbu troch výnimočných fotografiek

Fotografie Miloty Havránkovej, Libuše Jarocovjákovej a Zuzany Pustaiovej
Fotografie Miloty Havránkovej, Libuše Jarocovjákovej a Zuzany Pustaiovej

Výstava v Galérii mesta Bratislavy spojila tri mimoriadne silné fotografky z odlišných generácií, ktoré pracujú iným prístupom: Milotu Havránkovú, Libušu Jarcovjákovú a Zuzanu Pustaiovú.

Keď Milota Havránková začínala v 60. rokoch študovať na pražskej FAMU, odbor fotografie tam ešte neexistoval. Vzali ju na prvýkrát medzi filmárov, a tak ostala v blízkosti režisérov, s ktorými sa cítila dobre.

Lenže v šesťdesiatom ôsmom prišli Rusi, viacerí nádejní režiséri stihli ujsť za hranice a ona netušila, čo bude ďalej. Profesor Ján Šmok ju zadržal a presvedčil, aby ostala. Založil katedru fotografie a ona bola jej prvou absolventkou. Keď zo školy odchádzala, vonku už tuhla normalizácia. Dodnes si spomína, čo jej povedal na rozlúčku: „Buď free“.

V tom čase to muselo znieť priam ako vtip, no on zrejme len vytušil, že to je jej najsilnejšia „zbraň“.

Za zbraň spočiatku považovala aj fotoaparát. Mierila ním na svojich blízkych a vytvárala fotky, aké vtedy u nás nemali obdobu. Nebol to dokument, ten ju nikdy nebavil. Neohurovali ju žiadne príklady, nevidela svoje vzory, ale fotila a písala ďalej. A časom si uvedomila, že keď nie filmy, tak môže režírovať aspoň svoje fotografie. Scenár nemala, stal sa ním jej život.

„Nestačí zreprodukovať holú skutočnosť. To odfotí každý. Ak chcete niečo fotografiou povedať, musí to byť v prvom rade vaša holá pravda,“ vravela Milota Havránková pri svojej prvej retrospektíve pred piatimi rokmi.

Milota Havránková, okolo 1960.
Milota Havránková: okolo 1960.
Milota Havránková, 60. – 70. roky.
Milota Havránková, 1960.

Revolúcie, ktoré sa odohrávajú každý deň

Tak nejako by zrejme mohol znieť aj podtitul výstavy Latentné revolúcie, ktorá v priestoroch Galérie mesta Bratislavy spojila na prvý pohľad zdanlivo nesúrodú tvorbu trojice autoriek – inscenovanú fotografiu Miloty Havránkovej zo 60. – 70. rokov, mrazivo autentický dokument Libuše Jarcovjákovej z rokov osemdesiatych, s čerstvou, ironickou a vizuálne chytľavou sériou Zuzany Pustaiovej, ktorá reprezentuje porevolučnú generáciu vizuálnych umelkýň.

Výstava je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie