Druhá svetová vojna sa začala o osem rokov skôr – už v roku 1931
Nielen Stredoeurópania sú presvedčení, že 2. svetová vojna sa začala v našom regióne 1. septembra 1939 útokom Hitlera na Poľsko, ale britský historik Richard Overy to vidí úplne inak.
Ustálená predstava o vzniku 2. svetovej vojny je jednoduchá: Adolf Hitler napadol Poľsko, lebo sa chcel zmocniť východnej Európy. Všetko, čo sa odohralo potom, sú už len – často nepredvídané – následky tohto kroku. Vojna zasiahla prakticky celý svet a obetí bolo 100 miliónov – päťkrát toľko ako v 1. svetovej vojne.
Lenže britský historik Richard Overy, ktorý patrí k najlepším znalcom tejto vojny, vydal pred niekoľkými týždňami monumentálne dielo (takmer 1000 strán), ktoré túto ustálenú predstavu značne narúša. Kniha sa volá Blood and Ruins: The Great Imperial War, 1931 – 1945 (Krv a ruiny. Veľká imperiálna vojna, 1931 – 1945), a keď som ju čítal, uvedomil som si, ako veľmi skreslený máme my, obyvatelia strednej Európy, pohľad na svetové dejiny. Nemáme totiž prakticky žiadnu historickú skúsenosť s kolonializmom, ktorý bol hýbateľom dejín po celé stáročia.
Richard Overy však ide svojou knihou nielen proti intuícii Stredoeurópana, ale aj proti tradičnému pohľadu na vojnu, ktorý sa presadil v krajinách s koloniálnou tradíciou. Britský čitateľ môže byť udivený, keď sa dozvie, že hrdinský boj Britov proti Hitlerovi nebol vedený len ušľachtilou ideou obrany demokracie, ale aj praktickým záujmom brániť svoje kolónie, hoci tie boli z princípu nedemokratické.
2. svetová vojna bola v istom zmysle pokračovaním tej, ktorá sa oficiálne skončila v roku 1918, a Overy doslova hovorí o „druhej tridsaťročnej vojne“ (tou prvou bola známa európska náboženská vojna v rokoch 1618 – 1648). Z jeho knihy vyplýva, že toto tvrdenie má hlbokú logiku.
V roku 1911 malo britské impérium pod kontrolou 400 miliónov obyvateľov a rozlohu 31 miliónov kilometrov štvorcových – viac ako stonásobok rozlohy samotnej Británie. Francúzi ovládali 100 miliónov ľudí a 20-násobok územia samotného Francúzska. 1. svetová vojna bola „vojnou impérií – či už tradičných dynastií, alebo národov so zámorskými územiami“, píše Overy.
Proti národným štátom
Briti a Francúzi chápali víťazstvo v tejto vojne ako potvrdenie svojich imperiálnych ambícií. Naopak, Nemecko prišlo aj o tie malé kolónie, ktoré dovtedy malo. A rozpadla sa Rakúsko-uhorská ríša.
My si to tu málo uvedomujeme, ale vznik národných štátov v strednej Európe v roku 1918 bol z pohľadu sveta výnimka. Tento „princíp sebaurčenia sa neuplatnil nikde inde“, píše Overy. Ani americký prezident Woodrow Wilson, ktorému vďačíme za vznik Československa, nebol v skutočnosti fanúšikom národných štátov.
