Denník N

Športová psychologička: Porovnávanie detí? Ak je súťaživé, spraví to samo, ak nie je, iba ho to zrazí k zemi

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Klientmi športovej psychologičky Michaly Bednárikovej sú aj deti, a to najčastejšie v krízovom veku okolo 13. a 14. roku života. Rodičia k nej berú deti z dvoch hlavných dôvodov: dieťaťu to nejde na súťaži tak dobre ako na tréningu, alebo sa mu raz darí, no inokedy už nie.

„Keď rodič opisuje problém, sledujem dieťa – či prevracia očami, smeje sa, alebo plače,“ opisuje Bednáriková.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo by sme nemali porovnávať dieťa s inými deťmi;
  • prečo radšej ani nejsť sledovať tréning, ak rodič nevie byť stopercentne prítomný;
  • čo dieťaťu povedať tesne po neúspechu či
  • ako reagovať, keď dieťa rýchlo strieda športy.

Pracujete s rodičmi malých športovcov, ktorí šport berú tak vážne, že kvôli výkonom a výsledkom idú aj za športovým psychológom. Robia si rodičia zo svojich detí projekty?

Áno, niekedy sa to deje – či už projekt športový, hudobný alebo matematický. Chvalabohu, u veľkej väčšiny mojich klientov to tak nie je, ale stále tam môže byť veľký tlak na výkon, a to býva špeciálne u rodičov, ktorí majú zo svojich detí projekt. No keď sa na to pozrieme štatisticky, deti, ktoré sú projektom rodičov, nemajú veľkú nádej dosiahnuť úroveň profesionálneho športu, pretože si k športu ako takému nevybudujú dostatočne pevný vzťah a môžu sa dostať do fázy vývoja, keď rodiča pošlú preč. Pre mňa je to vždy smutné – z hľadiska vzťahu s rodičom, no aj so športom alebo pohybom, ktorý je veľmi prospešný pre ďalší život.

A to sa deje deťom, ktoré sú tlačené do výsledkov, pritom úspech deväťročného dieťaťa nezaručuje, že bude úspešné aj v dospelosti.

Terry Orlick v knihe In Pursuit of Excellence (v češtine Na cestě k vítězství) uviedol príklad, že ak rodičia investujú peniaze do mladého futbalistu s vidinou, že jedného dňa bude hrať na majstrovstvách sveta, investujú veľmi zle. Tvrdí, že reálne máte dvojnásobne väčšiu šancu vyhrať v lotérii, ak každý týždeň stavíte rovnakú sumu peňazí.

Šport je omnoho viac ako víťazstvá, deťom vie dať obrovské množstvo lekcií do života. Drvivá väčšina športujúcich detí sa nestane profesionálnymi športovcami, napriek tomu však získajú zážitky. Naučia sa do svojho života zaraďovať aktívny životný štýl či budovať vzťahy – vždy sú v nejakej tréningovej skupine. Naučia sa aj vzťahom k autorite (trénerovi), disciplíne a tomu, že odmeny neprichádzajú lusknutím prsta, ale treba sa k nim dopracovať.

Aj profesionálny športovec niekedy prestane byť športovcom a bude začínať svoju druhú kariéru. Otázne je, aké zážitky si zo športu prinesie do ďalšieho života. Väčšinou sú pozitívne, ale je veľmi veľa negatívnych prípadov. Niekto sa s traumami vyrovná, niekto zas nie. A je veľmi veľa prípadov, keď sa športovci po kariére rozhodli, že ich život už za to nestojí.

Vidíte na rodičoch to, že si na svoje deti projektujú svoje nenaplnené túžby? Alebo ide o túžbu po hrdosti na dieťa, že niečo dokázalo?

Vidím aj nenaplnené ambície rodičov, ale nie je ich väčšina. Niekedy stačí veľmi malé naťuknutie a rodič

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Športové podcasty Denníka N

Rodina a vzťahy, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie