Vyrastala som bez mamy, ona bez otca. Ako sa z nevlastnej sestry stala moja najlepšia kamarátka
Píše Rebekah Sagerová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Ako malá som mala jedinú predstavu o svojej nevlastnej sestre iba z fotky, na ktorej ako osemročná stojí vedľa bazéna za domom. Jednou rukou sa opiera o bok a hlavu nakláňa na stranu. Vlasy má zopnuté do hustého vrkoča. Oblečené má bielo-modré bodkované plavky s volánikmi okolo krku. A usmieva sa.
Na túto fotku som sa dokázala dívať celé hodiny. Tak veľmi sa podobala na nášho otca. A na mňa.
Julie je z otcovho prvého manželstva. S jej matkou sa rozviedol približne v čase, keď urobili tú fotografiu. Potom sa oženil s mojou mamou a ja som sa narodila o šesť rokov neskôr. Vychoval ma otec. Keď som mala dva roky, mama nás opustila, aby sa „šla hľadať“. Julie a ja sme tak obe vyrastali v domácnostiach s jedným rodičom – ona nemala otca a ja mamu.
Starký otca neznášal
Nedávno mi Julie povedala, že si pamätá na naše prvé stretnutie. Bola som vtedy ešte bábätko. Otec vzal mamu a mňa, aby sme sa s ňou spoznali. Šli sme spolu do chicagskej zoo, kde ma Julie tlačila v kočíku, kŕmila ma z fľaše a obskakovala ma. Tvrdí, že zo mňa nemohla spustiť oči.
Potom sme sa videli až pri jej stredoškolskej slávnosti. Mala som desať a dodnes si viem jasne predstaviť, ako jej to veľmi pristalo. Podobala sa na to dievča z fotky, ale vyzerala ako filmová hviezda.
Po tom, čo skončila vysokú školu, Julie sa presťahovala do Washingtonu D.C., kde som vtedy ako tínedžerka žila s mamou. Zvláštne je, že práve moja mama nás dala dohromady, a tak sa medzi nami utvoril vzťah.
Mama k nám pozývala Julie niekoľkokrát do týždňa na večeru. Tieto večere viedli k rozhovorom dlho do noci, vždy boli plné smiechu. Niekedy sme mame kradli cigarety. Ja som mala 14 a ona 22.
Hovorili sme, samozrejme, aj o chalanoch. Povedala som jej o svojom vtedajšom frajerovi, peknom