Dobrý život možno nemusí byť šťastný a ani zmysluplný. Aj to nepríjemné má svoju hodnotu
Psychológovia donedávna hovorili o dvoch hlavných teóriách zaoberajúcich sa tým, ako prežiť dobrý život. Teraz medzi nimi prebieha diskusia, či by k tým o šťastnom a zmysluplnom živote nemala pribudnúť aj tretia možnosť.
Alter ego Jamesa Joycea v diele Portrét mladého umelca malo o prežití čo najlepšieho života jasno: jediným spôsobom bolo odmietnuť spoločenské konvencie a namiesto toho sa vydať cestou plnou prekvapivých rozhodnutí, bez kompromisov, bez istôt.
Jednoduchší život nevyhovoval ani Puškinovmu Eugenovi Oneginovi. Mladý šľachtic sa v Petrohrade nudil tak veľmi, že sa rozhodol presťahovať na vidiek a Tatianinu lásku odmietnuť z dôvodu, ktorý mnohí nechápali: mal obavy, že vo formálnom zväzku by sa hlboký romantický cit premenil len na ďalšie skostnatené manželstvo.
A aj keď by sa možno Flaubertovej Emme Bovaryovej po boku rešpektovaného manžela žilo bez ťažkostí, ona zatúžila po niečom celkom inom – po vášni, prekvapeniach a prekážkach, ktoré jej život naplnia skutočným bohatstvom. A tak si našla milenca.
Čo vlastne znamená prežiť dobrý život? Odpoveď na túto otázku hľadá ľudstvo už od nepamäti a psychológovia až donedávna hovorili o dvoch hlavných teóriách: o stabilne šťastnom živote s čo najmenšími výkyvmi a o zmysluplnom živote, ktorým pomáhame aj širšiemu spoločenstvu.
V poslednom čase sa však v debate objavuje aj tretia možnosť.
Jej zástancovia tvrdia, že tak celkom nezapadá ani do jednej z predtým rozvíjaných teórií. Reprezentovať má práve takých, akými sú Joyceovo alter ego, Eugen Onegin alebo pani Bovaryová, a hovorí nasledovné: na dobrý život možno niektorí nepotrebujú ani stabilné šťastie, ani pocit zmysluplnosti, ale psychologické
