Karolína Klinková
Alter ego Jamesa Joycea v diele Portrét mladého umelca malo o prežití čo najlepšieho života jasno: jediným spôsobom bolo odmietnuť spoločenské konvencie a namiesto toho sa vydať cestou plnou prekvapivých rozhodnutí, bez kompromisov, bez istôt.
Jednoduchší život nevyhovoval ani Puškinovmu Eugenovi Oneginovi. Mladý šľachtic sa v Petrohrade nudil tak veľmi, že sa rozhodol presťahovať na vidiek a Tatianinu lásku odmietnuť z dôvodu, ktorý mnohí nechápali: mal obavy, že vo formálnom zväzku by sa hlboký romantický cit premenil len na ďalšie skostnatené manželstvo.
A aj keď by sa možno Flaubertovej Emme Bovaryovej po boku rešpektovaného manžela žilo bez ťažkostí, ona zatúžila po niečom celkom inom – po vášni, prekvapeniach a prekážkach, ktoré jej život naplnia skutočným bohatstvom. A tak si našla milenca.
Čo vlastne znamená prežiť dobrý život? Odpoveď na túto otázku hľadá ľudstvo už od nepamäti a psychológovia až donedávna hovorili o dvoch hlavných teóriách: o stabilne šťastnom živote s čo najmenšími výkyvmi a o zmysluplnom živote, ktorým pomáhame aj širšiemu spoločenstvu.
V poslednom čase sa však v debate objavuje aj tretia možnosť.
Jej zástancovia tvrdia, že tak celkom nezapadá ani do jednej z predtým rozvíjaných teórií. Reprezentovať má práve takých, akými sú Joyceovo alter ego, Eugen Onegin alebo pani Bovaryová, a hovorí nasledovné: na dobrý život možno niektorí nepotrebujú ani stabilné šťastie, ani pocit zmysluplnosti, ale psychologické bohatstvo.
Je to jediné, čo existuje?
Dichotómia, ktorá sa v psychológii používa už mnohé desaťročia, vyplýva z Aristotelových úvah o tom, ako dobre žiť. Filozof premýšľal nad niekoľkými spôsobmi, ako to dosiahnuť, ale moderná psychológia sa dlho sústreďovala len na dva – hedonický a eudaimonický život.
To, čo chápeme pod pojmom hedonický život dnes, psychológovia spájajú s nasledovnými vlastnosťami: komfort, bezpečnosť, stabilita. Ľudia, ktorí vyhľadávajú tento typ života, zväčša túžia po materiálnom dostatku, silných spoločenských väzbách a najmä po zachovaní komfortu i šťastia s čo najmenšími výkyvmi.
V dnešnom svete by to vyzeralo asi takto: stabilná práca, zdravé vzťahy s rodinou aj priateľmi, pekné bývanie, dobré auto a snaha, aby sa nič z toho nepokazilo.
Tých, ktorí vyhľadávajú eudaimonický život, zase spája presvedčenie, že dobrý život sa spája s aktívnou angažovanosťou v témach, ktoré presahujú ich samotných.
Či už ide o učiteľov, zdravotné sestry, alebo aktivistov, títo všetci dobrovoľne vstupujú na dráhu, ktorá je síce menej stabilná, ale o to zmysluplnejšia: výmenou tak získavajú pocit, že pomáhajú aj širšiemu spoločenstvu.
Bola jeseň 2015 a na Virgínskej univerzite sa odohrávalo jedno z tradičných stretnutí pracovníkov katedry psychológie. Zamestnanci sa zišli v malej kancelárii a z úst výskumníka Shigehira Oishiho prvý raz zaznela otázka: „Je šťastie a zmysel to jediné, čo existuje?“
Prešlo šesť rokov a Oishi je dnes vari najznámejším výskumníkom, ktorý rozvíja koncepciu takzvaného psychologického bohatstva – alternatívu, ktorá tvrdí, že niektorí ľudia možno na dobrý život stabilné šťastie ani pocit zmysluplnosti vôbec nepotrebujú.
Bohaté a intenzívne momenty
V čom presne teda koncepcia psychologického bohatstva spočíva? V skratke ide o to, čo tak veľmi lákalo napríklad znudenú pani Bovaryovú – život otvorený novým zážitkom, prekvapeniam a situáciám, ktoré dokážu zásadným spôsobom meniť náš vnútorný svet.
V roku 2019 Oishi v spolupráci s ďalšími jedenástimi akademikmi zverejnil škálu, na ktorej psychologické bohatstvo možno merať.
„Môj život je dramatický.“ „Môj život tvoria bohaté, intenzívne momenty.“ „Na smrteľnej posteli si pravdepodobne poviem, že som toho videl a naučil sa mnoho.“ Tak znejú niektoré z vyjadrení, ktoré respondenti hodnotili na stupnici od 1 po 7 – čím vyššie výsledné číslo, tým psychologicky bohatší život.
A vo výskume Oishi pokračoval. Vlani u vyše tritisíc respondentov z rôznych kútov sveta (zo Spojených štátov, ale aj z Južnej Kórey, Japonska, Indie, Angoly či viacerých európskych krajín) zisťoval, čo ľudia považujú za „ideálny život“.
A odpoveď na otázku, aký život by si najradšej vybrali, bola nasledovná: pre šťastný sa vo všetkých krajinách vyslovilo od 50 do 70 percent, zmysluplný 14 až 36 percent a psychologicky bohatý 7 až 17 percent respondentov.
V tej chvíli mohol Oishi o psychologickom bohatstve začať premýšľať ako o koncepcii, ktorá nebude súvisieť len s bohatým, industrializovaným a vzdelaným západným svetom.
Bohatstvo nie je monotónne
V najnovšej štúdii, ktorá v lete vyšla v časopise Psychological Review, sa Oishi vo výskume posúva ešte ďalej: spolu s akademičkou Erin Westgatovou z Floridskej univerzity sa snaží prísť na to, o akých konkrétnych zážitkoch pri psychologicky bohatom živote môžeme hovoriť.
Štúdia pracuje s dvoma typmi dát: dotazníkovým výskumom a kvalitatívnym rozborom nekrológov zverejnených v troch veľkých novinách z troch kútov sveta.
Výskumníci ku každému zo životných príbehov priraďovali kvality, ktoré sa typicky spájajú so šťastným (napríklad stabilita alebo pohodlie), so zmysluplným (náplň, účel) a s psychologicky bohatým životom (ruch).
Výsledkom je, že niektoré z najzásadnejších životných udalostí sa podľa autorov so šťastným alebo zmysluplným životom spojiť nedajú. S psychologicky bohatým však áno.
„Významný dôvod, prečo ani šťastný, ani zmysluplný život nezachytávajú celú škálu ľudskej motivácie, je, že šťastný a zmysluplný život môže byť aj monotónny a repetitívny,“ píšu v článku autori. „Výskum naznačuje, že relatívne vzácne, dramatické životné udalosti posilňujú psychologické bohatstvo,“ pokračujú.
Autori hovoria konkrétne o dvoch typoch situácií. Prvými sú momenty, ktoré posúvajú naše horizonty myslenia – napríklad štúdium v zahraničí, učenie sa nového jazyka, zmena kariéry. A druhými sú zas situácie, ktoré síce nevedú k okamžitému pocitu šťastia či zmysluplnosti, no napriek tomu napokon naše životy môžu obohatiť – napríklad rozvod, nezamestnanosť či chronická choroba.
„Vyššie uvedené dôkazy podporujú tvrdenie, že psychologické bohatstvo sa od šťastia, zmyslu a iných zažitých pojmov v psychológii líši,“ hodnotia autori.
Majú svoju hodnotu
Výsledky výskumu autori považujú za ďalší dôvod, prečo by sa mali tradičné úvahy o dobrom živote rozšíriť za hranice doterajšej dichotómie. Existujú však aj takí, čo varujú, že sa netreba unáhliť.
„O týchto koncepciách treba viesť debatu,“ hovorí napríklad vývojový psychológ z Cornellovej univerzity Anthony Burrow. „Je predsa možné, že niektorí ľudia žijú psychologicky bohatý život, ktorý je pre nich zároveň zmysluplný, nie?“
A zaznievajú aj ďalšie otázky.
Ako naložiť s poznatkom, že po prekonaní ťažkých životných situácií spájaných s psychologickým bohatstvom sa ľudia častejšie uchyľujú aj k pomoci druhým? Ako presne vyhodnotiť koreláciu medzi zmysluplným a psychologicky bohatým životom? A ako do toho celého zapadá fakt, že práve ľudia, ktorí sú šťastnejší, majú tendenciu žiť aj zmysluplnejší život?
„Netvrdíme, že psychologické bohatstvo je úplne nezávislé od šťastia alebo zmyslu života – ako ukazujú empirické dôkazy, často navzájom pozitívne korelujú. Rovnako netvrdíme, že psychologicky bohatý život je lepší či vhodnejší než šťastný alebo zmysluplný život,“ podotýkajú autori v štúdii. „Naším cieľom je skôr jednoducho otvoriť koncepčný priestor a predstaviť možnú tretiu dimenziu.“
„Pridať psychologické bohatstvo do našich koncepcií toho, čo považujeme za dobrý život, je dôležité, pretože to vytvára priestor na prekážky a ťažkosti,“ dodáva zas podľa časopisu Quartz spoluautorka štúdie Erin Westgatová. „Nejde len o to, aby všetko išlo ,dobre a hladko‘. Aj napätie a nepríjemné zážitky majú svoju hodnotu.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
