Denník N

Maďarič: Fico je štvaná zver aj posledné politické zviera

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa exministra kultúry je Robert Fico v dnešnej vysokej politike jediný „zoon politikon“, človek, ktorý ňou bytostne žije. Zároveň je v situácii štvanej zveri, ktorá mu dodáva strašne silnú energiu.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Marek Maďarič (55) je bývalý trojnásobný minister kultúry a bývalý podpredseda Smeru, ktorý v marci 2018 odstúpil a o pár mesiacov stranu opustil. V rozhovore hovorí:

  • aký bol prechod z politiky do bežného života a čomu sa venuje,
  • ako prežíva pandémiu a ako podľa neho pandémia ovplyvňuje spoločnosť,
  • čo si myslí o nahrávkach Roberta Fica z poľovníckej chaty,
  • či niekedy na Súmračnej stretol Norberta Bödöra,
  • a čo nikdy neodpustí Andrejovi Dankovi.

Posledný rozhovor sme spolu viedli v januári 2019, keď už ste síce neboli členom Smeru, ale stále ste pôsobili v parlamente. Dnes už ste najmä scenáristom. Ako ste sa do roly nepolitika dostali, respektíve ako ste si na ňu zvykli?

To dostávanie sa, to „odcházení“, bolo v mojom prípade postupné. A znášam to, myslím, celkom dobre. Môj dnešný život je určite pokojnejší. Po pätnástich rokoch som sa vrátil k tomu, čo som robil predtým a čo som vyštudoval, k scenáristike. Tomu som sa venoval do roku 2000, potom už postupne menej, až som v roku 2006 vstúpil do vysokej politiky. Skúšam teda začať znovu.

Dá sa povedať, že je to ťažké?

Tento typ práce bol vždy ťažký. V 90. rokoch som bol ako scenárista na voľnej nohe a to boli pre túto oblasť najťažšie roky. Televízna výroba išla rapídne dole, slovenský film bol úplne na kolenách. Ale nejako som prežil, pomerne veľa som písal pre rozhlas. Dnes je návrat z istého hľadiska ťažší, keďže som mal veľkú pauzu a veci sa niekam pohli.

No keďže som väzby úplne nepretrhol, tak sa mi podarilo relatívne rýchlo vhupnúť do jedného filmového projektu, na ktorom pracujem s ďalšími kolegami. Minulý týždeň som dopísal tretiu verziu scenára pre celovečerný film. Nejako to teda ide, aj keď život umelca na voľnej nohe – osobitne v tejto dobe –, nie je med lízať.

Nie úplne krátky čas ste boli spojený so stranou Smer. Očakával by som, že ak sa politik bude chcieť po rokoch práce pre politickú stranu zapojiť do tvorby, mohli by ľudia z kultúry naňho trochu pozerať cez prsty – ako „na toho smeráka“. Viem, že napríklad v divadle vám uvádzali hry aj počas ministrovania, ale predsa len, stretli ste sa s tým, že s vami niekto nechcel robiť, pretože ste boli politikom?

Takí ľudia určite sú, ale nikdy som nezažil nejakú priamu konfrontáciu. Možno to vyplýva z toho, že hoci som bol vrcholovým politikom vládnej strany, profiloval som sa hlavne ako minister kultúry. A v tejto funkcii som sa snažil pôsobiť na prospech kultúry alebo minimálne nie tak, aby vznikol pocit, že škodím. Nezažívam teda situácie, že by sa ľudia odo mňa odvracali, aj keď mnohí si môžu myslieť svoje. A určite si aj myslia.

A to sa týka aj bežného života, na ulici, v obchode, kaviarni? Vieme, že spoločnosť je pomerne silne rozpoltená, nemali ste nejaký nepríjemný zážitok spojený s tým, že vás niektorí ľudia vnímajú cez pôsobenie v Smere?

Aj ako minister

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marek Maďarič

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie