Ako V4 vidí verejnosť 

Oľga Gyárfášová, sociologička
Grigorij Mesežnikov, politológ 

Inštitút pre verejné otázky (IVO) uskutočnil v roku 2021 výskumný projekt, v rámci ktorého sa zisťovali názory obyvateľov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska na vyšehradskú spoluprácu. Reprezentatívny prieskum verejnej mienky vo všetkých spomínaných krajinách hľadal odpovede na otázky, čo si občania týchto štátov myslia o V4, či vôbec vedia, čo to je, v čom vidia spoločné záujmy, ako vnímajú členstvo svojich štátov v medzinárodných zoskupeniach, ako aj na mnohé ďalšie. Zber údajov uskutočnili štyri výskumné agentúry: FOCUS (Česká republika), IMAS (Maďarsko), IMAS International (Poľsko) a FOCUS (Slovensko). Realizáciu projektu podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Nasledujúci článok prináša prehľad vybraných výskumných zistení. 

Výskum prebehol v roku 30. výročia vzniku Vyšehradskej skupiny. Ide o formát regionálnej spolupráce založený na solidarite, vzájomnej podpore a spoločných záujmoch. V roku 1991 to bolo zoskupenie transformujúcich sa postkomunistických štátov, ktoré sa vymanili spod vlády dovtedajšieho geopolitického hegemóna a svoje úsilie zamerali na európsku a transatlantickú integráciu.

Význam vyšehradskej spolupráce 

Vysoká úroveň regionálnej solidarity charakteristická pre V4 bola v priebehu prvých dvoch desaťročí jej existencie dobrým znamením pre EÚ a NATO a mala pozitívny význam pre integráciu stredoeurópskych krajín do spoločného ekonomického a bezpečnostného priestoru. Vyšehradskej spolupráci dáva zmysel predovšetkým pretrvávajúci spoločný osud štyroch blízkych národov, ktoré boli v rôznych obdobiach súčasťou rôznych štátnych útvarov a dnes žijú vedľa seba v podmienkach národnej samostatnosti, politickej slobody, demokracie, mieru a bezpečnostných garancií poskytovaných euroatlantickým spoločenstvom.

Nemenej dôležitá pre osud V4 je interakcia zoskupenia, respektíve jednotlivých štátov V4 s Európskou úniou ako celkom či s jej členskými krajinami. Zatiaľ čo pred vstupom do EÚ a v priebehu prvého desaťročia členstva sa vyvíjala vyšehradská a európska línia v politike Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska vo vzájomnej súčinnosti a súlade, od roku 2015 sa medzi týmito líniami prejavujú viditeľné diskrepancie. Týkajú sa vnútorného vývoja v jednotlivých krajinách, ako aj prístupu členských štátov V4 k vybraným politickým agendám EÚ.

V 2015 sa V4 stala ukážkou nesolidárneho prístupu k riešeniu utečeneckej krízy, čo ju okamžite postavilo pred vážne výzvy z hľadiska vzťahov s Európskou úniou. Krajiny V4 boli vnímané ako odporcovia spoločného riešenia problému migrácie zvonku, čo zásadne naštrbilo ich imidž. Do vzťahov medzi EÚ a dvoma krajinami V4 – Maďarskom a Poľskom – zasiahli problémy ich vnútropolitického vývoja, predovšetkým v oblasti právneho štátu, nezávislosti médií a vývoja občianskej spoločnosti.

Na rozdiel od otázky migrácie, keď V4 vystupovala voči EÚ ako celok hovoriaci jednotným hlasom, pri výhradách Bruselu voči Maďarsku a Poľsku už V4 spoločne nevystupovala. Pritom sa nedala prehliadnuť snaha dvoch spomínaných štátov získať na svoju stranu Česko a Slovensko a dosiahnuť zaujatie spoločného postoja. V tejto súvislosti sa začína diskutovať o tom, či vyšehradská línia v politike stredoeurópskych štátov môže mať aj naďalej doterajší pozitívny význam, ak sa z rôznych dôvodov dostáva do rozporu s líniou európskou.

Viditeľnosť V4

Politická (medzištátna, vnútropolitická, stranícka) rovina vyšehradskej spolupráce hrá v jej rozvoji rozhodujúcu úlohu. Dôležitá však je aj rovina vzťahu a vnímania spolupráce zo strany obyvateľov. Výskum názorov občanov štyroch štátov uskutočnený v roku 2021 ukázal, že nikdy predtým nebola znalosť o Vyšehradskej štvorke a podpora vyšehradskej spolupráce zo strany verejnosti taká vysoká ako dnes. V očiach verejnosti vyzerá dnes perspektíva udržateľnosti vyšehradského formátu priaznivejšie ako kedykoľvek predtým.

Najvyššia úroveň znalostí o tom, čo je Vyšehradská štvorka a vyšehradská spolupráca, je medzi obyvateľmi v Maďarsku (69 %), za ktorým nasleduje Slovensko (65 %), Česká republika (52 %) a Poľsko (49 %). Povedomie o Vyšehrade za uplynulé roky vzrástlo vo všetkých štyroch krajinách, najvýraznejšie však v Maďarsku, kde sa viditeľnosť vyšehradskej spolupráce zvýšila viac ako 2,5-násobne (z 26 % v roku 2015 na 69 % v roku 2021). K tomu nepochybne prispela skutočnosť, že premiér Viktor Orbán sa orientuje na V4 ako dôležitú tému svojej európskej, ale aj zahraničnej politiky, čo sa prejavuje v množstve oficiálnej komunikácie na túto tému.

Vyšehradskú spoluprácu považuje za zmysluplnú a dôležitú 82 % maďarských, 78 % slovenských, 71 % českých a 59 % poľských respondentov. I keď celková úroveň vnímanej zmysluplnosti je iná ako miera informovanosti o V4, Maďarsko aktuálne v oboch kategóriách hrá prím a vystupuje ako najsilnejší advokát vyšehradskej kooperácie. To je pozícia, ktorá v minulosti jednoznačne patrila Slovensku.

Dynamika oboch indikátorov je však podobná – výrazný nárast v Maďarsku, ale aj v Českej republike, stabilne vysoká podpora na Slovensku, pričom samostatným prípadom je Poľsko, ktoré podobne ako v roku 2015 za svojimi regionálnymi partnermi mierne zaostáva. Aj poľská verejnosť je však tejto spolupráci naklonená podstatne väčšmi ako pred šiestimi rokmi.

Vyšehradská verejnosť a členstvo v EÚ a NATO

Výskum potvrdil dlhodobé rozdiely medzi krajinami V4 vo vnímaní členstva v EÚ. Za dobrú vec ho považuje 68 % ľudí v Poľsku, ale len 41 % v Česku. Výsledky za Slovensko a Maďarsko sú podobné: 57 %, resp. 59 %. Česká verejnosť sa z celkového vyšehradského obrazu vymyká aj vysokým podielom explicitne negatívnych názorov na členstvo v EÚ: za zlú vec ho považuje takmer 30 % respondentov. V ďalších troch krajinách sú popri pozitívnych názoroch prítomné skôr ambivalentné ako otvorene kritické odpovede.

Rozdiely medzi krajinami sú aj vo vnímaní členstva v Severoatlantickej aliancii: kým v Poľsku členstvo v NATO považuje za dobrú vec 73 % opýtaných, na Slovensku ich je len 38 %. Jasne väčšinová podpora členstva v NATO je v Maďarsku (69 %) a nadpolovičná podpora je aj v Česku (52 %). Vidíme, že v hodnotení členstva v OSN a v samotnom regionálnom partnerstve V4 je medzi obyvateľmi krajín V4 oveľa väčší konsenzus.

Kto môže zmierniť dôsledky pandémie? 

Výskum v krajinách V4 sa uskutočnil na jar 2021, keď vrcholila druhá vlna pandémie koronavírusu. Preto sa zameral aj na zisťovanie názoru respondentov na výkon vybraných národných a medzinárodných inštitúcií a organizácií pri zvládaní pandémie. Výkon svojej vlády najpriaznivejšie hodnotili respondenti z Maďarska: 51 % z nich vybralo spomedzi skúmaných inštitúcií ako najprínosnejšiu vládu Viktora Orbána. Z českých respondentov 41 % vybralo vládu Andreja Babiša, z poľských 37 % vládu Mateusza Morawieckeho. Najhoršie „vysvedčenie“ pri zvládaní pandémie vystavili respondenti na Slovensku vláde Igora Matoviča (28 %).

V4 oslávila 30. narodeniny. Tri dekády boli obdobím národných i regionálnych úspechov a ziskov, spoločného príspevku k formovaniu regionálnej spolupatričnosti, založenej na zjednocujúcich udalostiach spoločných dejín a na spoločných záujmoch, obdobím intenzívnej spolupráce vo viacerých oblastiach. Zároveň to však bolo aj obdobie problémov vo vzájomných vzťahoch členských krajín a vo vzťahoch s partnerskými a spojeneckými krajinami v EÚ.

Kľúčovou výzvou dneška je zachovanie pozície aktívneho a ústretového spolutvorcu celoeurópskeho priestoru slobody, demokracie, solidarity, stability, ekonomickej prosperity a sociálneho blahobytu. Iba v takomto nastavení si môže regionálna spolupráca Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska, štyroch partnerských stredoeurópskych krajín, členských štátov EÚ a NATO, zaistiť dlhodobú udržateľnosť a trvácnosť. Výskum IVO ukázal, že podpora takejto vízie u verejnosti existuje vo všetkých štyroch krajinách.