Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
S tým, ako sa približoval začiatok konferencie COP 26 v Glasgowe, som zvažoval, čo môžem urobiť, aby som pomohol v boji proti klimatickým zmenám. Mám jesť menej mäsa? Mám si zadovážiť elektrické auto? Alebo tepelné čerpadlo namiesto starého plynového kotla? Prípadne nelietať na krátke vzdialenosti a namiesto toho ísť vlakom?
Je to šetrnejšie
Pre istotu by som mal robiť všetko. No ako človeku, ktorý strávil veľkú časť svojho života lietaním po Európe, sa mi práve to posledné zdá obzvlášť relevantné. Zhruba polovicu všetkých letov v Európe tvoria lety na krátke vzdialenosti, ktoré EÚ definuje ako cesty kratšie ako 1 500 km. Podrobná štúdia univerzity Eidgenössische Technische Hochschule z Zürichu ukázala, že lety na krátke vzdialenosti na vybraných linkách z Zürichu do iných európskych destinácií emitujú niekedy až devätnásťnásobok emisií CO2 v porovnaní s cestou vlakom.(Devätnásťnásobok emisií vyprodukuje let Zürich – Miláno. Jednoducho, čím kratšia trasa, tým väčší rozdiel.)
Britská kampaň za lepšiu dopravu nedávno usporiadala „preteky“ z centra Londýna do centra Glasgowa. Cestujúci vlakom dorazil len o dve minúty neskôr ako osoba, ktorá prišla lietadlom, a jeho odhadované emisie CO2 boli 20 kilogramov, čo je sedemkrát menej ako 137 kilogramov emitovaných jedným pasažierom v lietadle. Keďže však ide o Spojené kráľovstvo, lístok na vlak stojí dvakrát toľko ako letenka.
Lacnejšie a pohodlnejšie
Sú však krajiny, kde je to inak. Napríklad v decembri sa musím dostať z Brém, kde prednášam na konferencii vo štvrtok večer, do Bavorska, kde hovorím v piatok večer. Donedávna by som si len automaticky rezervoval letenku. Teraz však zisťujem, že existuje vynikajúce medzimestské vlakové spojenie, ktoré ma z Brém do Mníchova dostane za päť a pol hodiny. Áno, trvá to o niečo dlhšie ako let, ktorý trvá iba jeden a štvrť hodiny (a Lufthansa ponúka v ten deň najmenej päť priamych letov), to však neberieme do úvahy cestu autom na letisko, check-in a čakanie na odlet a potom dlhú cestu zo vzdialeného mníchovského letiska do mesta. Na rozdiel od trate Londýn – Glasgow je nemecký vlak aj lacnejší: najlacnejší lístok stojí len 28 eur.
Navyše, cesta vlakom bude takmer určite príjemnejšia. Nečaká ma žiadna z tých dopravných zápch na ceste na letisko. Ani žiadny spotený striptíz pred bezpečnostnou službou na letisku a unavené postávanie pri čakaní, kým ohlásia váš let. Netreba sa ako sardinka tlačiť v úzkej sedačke vo veľkej kovovej trubici naplnenej stlačeným recyklovaným vzduchom. Z okna vlaku si budem môcť prezrieť postupne sa meniacu podobu nemeckej krajiny, pohodlne si čítať a písať s dobrou wi-fi (hoci s nestálym mobilným signálom). Môžem vstať, prejsť sa a naobedovať sa v reštauračnom vozni. A potom na konci cesty vystúpim priamo v centre Mníchova.
Predvídaví Zelení
Nedávno som narazil na niekoľko poznámok, ktoré som si urobil na stretnutí parlamentnej strany (vtedy ešte mladých) nemeckých Zelených v októbri 1984. Zelení poslanci, ako som si zaznamenal, by v zásade nepoužívali vnútroštátne lety v rámci Nemecka. „Sme tu, aby sme protestovali proti Startbahn West [nová vzletová a pristávacia dráha na frankfurtskom letisku],“ povedal jeden, „a potom z nej odletíme!“ Moje poznámky majú mierne žartovný tón, najmä keď sa niekto priznal: „Večer chodím autom so šoférom Bundestagu do krčmy!“ Teraz si však hovorím, že keby sa bol vtedy presadil prístup Zelených, mohli sme posledné štyri desaťročia pred letmi na krátke vzdialenosti uprednostňovať železničné spojenia. Teraz, keď sa Zelení pripravujú na to, aby zaujali svoje miesto v novej nemeckej vláde, sa môžete staviť o svoje posledné euro, že Lufthansa potichu lobuje a vysvetľuje náklady – aj v podobe straty pracovných príležitostí – príliš rýchleho zníženia počtu letov z Brém do Mníchova.
Taliansko ukazuje, čo sa s tým dá urobiť, ako aj to, aké budú možné náklady. Za posledné dve desaťročia v krajine vybudovali pôsobivú sieť pohodlných, vysokorýchlostných medzimestských vlakov. Z Ríma do Milána sa dostanete za tri hodiny a Alitalia už nie je. (Áno, viem, že príbeh Alitalie je komplikovanejší, ale iste chápete pointu.)
Problémom som ja
V prieskume verejnej mienky uskutočnenom minulý rok pre môj oxfordský výskumný tím sme sa respondentov z celej EÚ a zo Spojeného kráľovstva spýtali: „Podporili by ste zákaz krátkych letov do destinácií, kam sa dá dostať do dvanástich hodín vlakom, aby ste pomohli v boji proti klimatickým zmenám?“ Takmer dve tretiny z nich (65 percent) súhlasili. Jedným z dôvodov vysokej úrovne podpory tejto témy môže byť aj to, že len relatívne málo Európanov po Európe lieta. 76 percent respondentov uviedlo, že lietajú v rámci Európy raz za rok alebo ešte menej. Problémom sú skôr cestujúci ako ja. Na našej webovej stránke máme mapu znázorňujúcu, ako ďaleko sa môžete po dvanásťhodinovej ceste vlakom (vrátane prestupov) dostať z Berlína, Bruselu a Paríža vlakom: napríklad z Bruselu prídete do Barcelony, z Paríža sa dostanete do Berlína. Tento dvanásťhodinový cieľ môže byť príliš ambiciózny. Ale polovica, teda šesťhodinový časový úsek, ktorý si jednotliví cestujúci a zamestnávatelia stanovili ako normu, určite nie je nereálny.
Aby sme sa pri kratších vzdialenostiach presunuli z lietadla do vlaku rýchlejšie, potrebujeme nielen zmenu na strane dopytu (to sme my), ale aj na strane ponuky a v regulačnom rámci. EÚ sa tu snaží zohrať nejakú úlohu. Stavím sa, že ste nevedeli, že 2021 je Európsky rok železnice. Brusel nedávno vyslal po EÚ vlak s názvom Expres spájajúci Európu, aj keď ten skôr poukázal na niektoré problémy, pretože v skutočnosti potreboval tri rôzne vlaky: jeden pre najrozšírenejší európsky rozchod koľajníc, druhý pre rozchod na Pyrenejskom polostrove a tretí pre pobaltský (t.j. postsovietsky) rozchod.
Prinajmenšom rovnako dôležití budú vlakoví operátori, rezervačné agentúry a nátlakové skupiny spotrebiteľov. Rezervovať si letenky po Európe je stále oveľa jednoduchšie ako rezervovať si cestu vlakom. Jedným z najlepších miest, kde začať, je mierne výstredná webová stránka seat61.com, ktorú prevádzkuje britský vlakový fanatik Mark Smith. Povie vám, kam ísť online, aby ste si zarezervovali takmer akúkoľvek cestu po Európe, a pridá aj niekoľko rád pre znalcov o skutočných vlakoch. Dve dobré webové stránky pre celoeurópske rezervácie vlakov sú raileurope.com a thetrainline.com, no obe majú značné geografické obmedzenia. Príliš často sa stáva, že si lístky nakoniec musíte rezervovať na stránkach jednotlivých železníc, čo so sebou nesie všetky sprievodné problémy s registráciou.
Nech sa namáha vlak
Ďalším dobrým nápadom je oživenie diaľkových nočných vlakov. Nočný vlak bol kedysi súčasťou veľkej romantiky európskeho cestovania, ktorú zábavne evokuje film scenáristu Stephena Poliakoffa Cesta vlakom. Zostalo ich málo. Vráťte nočné vlaky – a urobte ležadlá pohodlnejšími.
Nech sa za vás namáha vlak – tak znel skvelý reklamný slogan z 80. rokov. Po štyridsiatich rokoch stav planéty naliehavo vyžaduje, aby sme to naozaj urobili – a bude to tiež potešenie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Timothy Garton Ash



























