Denník N

Putin ponúka západným konzervatívcom falošnú útechu

Ruský prezident Vladimir Putin. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Najnovšia prezidentova vízia Ruska ako nepriateľa „wokeizmu“ a obrancu tradičných hodnôt je skôr smiešna.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Riadiť Rusko ako takmer absolútny monarcha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nikdy nestačilo. Príbeh jeho 21-ročnej vlády je tiež príbehom snahy o sformulovanie ruského návrhu pre zvyšok sveta. Má ísť o akýsi národný odkaz, o niečo, čo sa stratilo, keď Sovietsky zväz prestal byť globálnym lídrom krajne ľavicového ideálu.

Súčasnou – a pravdepodobne aj konečnou – verziou podstaty ruskej ponuky je „rozumný konzervativizmus“, ako ho sformuloval Putin na poslednom zasadnutí Valdajského diskusného klubu, čo je každoročné stretnutie k Putinovi priateľských a na Putina zvedavých intelektuálov.

Čo všetko už nevyšlo

Odkedy neočakávaný príval peňazí z ropy a plynu v polovici nultých rokov 21. storočia umožnil Rusku správať sa na medzinárodnej scéne asertívnejšie, skúšali Putin a jeho propagandistická mašinéria, ktorá bola vždy naladená podľa svojho šéfa, rôzne koncepty. Rusko malo byť protiteroristickou baštou (od roku 2001, keď Putin po 11. septembri slávne ponúkol svoju podporu Georgeovi W. Bushovi, „energetickou superveľmocou“ (pojem prvýkrát aplikovaný na Rusko v roku 2006), jednou z vedúcich mocností vznikajúceho nezápadného sveta (bolo to v roku 2006 práve v Rusku, kde krajiny BRIC, neskôr BRICS, uskutočnili prvé oficiálne stretnutie v tomto formáte).

Žiadna z týchto konštrukcií však nedosiahla príťažlivosť zo sovietskych čias a žiadna z nich neobstála v reálnom svete. Otrasené, ale stále sebavedomé USA zo začiatku 21. storočia neboli pripravené zaobchádzať s Ruskom ako s rovnocenným spojencom. Veta „Máme veľa fosílnych palív“ sa ukázala ako čoraz menej sexy správa. A trajektórie rastu krajín BRICS sa tak drasticky rozchádzajú, že vznikajúca multipolarita sveta sa rýchlo scvrkla na Čínu, ktorá sa ocitla zoči-voči Spojeným štátom.

Som tu pre vás

Putinovo hľadanie posolstva sa teda sústredilo na konzervatívnu myšlienku a „tradičné hodnoty“. O svojom Rusku ako o bašte konzervativizmu začal hovoriť koncom roka 2013 vo svojom výročnom parlamentnom prejave. Bolo to len niekoľko mesiacov predtým, ako anexia Krymu potvrdila jeho rozhodný rozchod so západným svetom.

V tomto prejave a potom opäť na Valdajskom fóre 21. októbra parafrázoval ruského filozofa Nikolaja Berďajeva, ktorý napísal v roku 1918, keď mal pocit, že Rusi potrebujú intelektuálnu alternatívu k boľševickému revolucionárstvu: „Význam konzervativizmu nespočíva v bránení pohybu dopredu a nahor, ale v brzdení pohybu dozadu a nadol, v bránení skĺznutiu do chaotickej temnoty, v bránení návratu do stavu, ktorý predchádzal formovaniu štátov a kultúr.“

Pre Berďajeva bol konzervativizmus definovaný ako presný opak boľševizmu a Putin sa snaží obliecť svoju značku konzervativizmu do rovnakého hávu: „Keď sledujeme, čo sa deje v mnohých západných krajinách, s úžasom spoznávame naše vlastné domáce praktiky, ktoré sme, dúfam, zanechali v dávnej minulosti. Boj za rovnaké práva a proti diskriminácii sa mení na agresívny dogmatizmus hraničiaci s absurditou. Na školách a univerzitách dokonca prestávajú vyučovať veľkých autorov minulosti – ako napríklad Shakespeara –, pretože sa tam verí, že ich myšlienky sú zaostalé. Klasické diela sú vyhlasované za zaostalé, pretože nerozumeli dôležitosti pohlavia alebo rasy. V Hollywoode vydávajú manuály, ktoré diktujú, ako a o čom sa majú robiť filmy, koľko postáv akej farby či pohlavia má byť. Toto sú silnejšie veci, ako sme videli na oddelení agitácie a propagandy sovietskej komunistickej strany.“

Je to, akoby žil ruský líder v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie