Denník N

Nedeľná nekázeň: Boh pochybností

Franz Anton Maulbertsch: Kristus a neveriaci Tomáš. Zdroj – SNG/webumenia.sk
Franz Anton Maulbertsch: Kristus a neveriaci Tomáš. Zdroj – SNG/webumenia.sk

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na jednom z našich stretnutí sme s mladými teenagermi hovorili o problémoch rôznych znevýhodnených ľudí a skupín: o tom, čo medzi nami prežívajú utečenci, ľudia bez domova, rómske deti a ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou a ako ich môžeme podporiť. Takmer každý/každá z nich mali k týmto témam čo povedať. Boli však témy, keď boli radšej ticho.

Pochybnosti v otázkach viery v Boha, príslušnosti k cirkvi, ich vzdor či apatiu nemuseli ani formulovať nahlas. To, čo riešia, bolo na nich vidieť. Považujem za dôležité, aby pre nich existovalo miesto, kde ich môžu vyjadriť. Sú totiž výzvou pre to, aby sme aj my dospelí nezabudli, že všetko plynie. Život sa stále mení a s ním sa má a musí meniť aj to, ako budeme svoju vieru prezentovať.

Ak sa naše vyznania nemajú stať len bezduchým odriekaním naučených fráz, je potrebné, aby sme to, čo o Bohu, o svete, o ľuďoch a sebe vieme, podrobovali neustálemu skúmaniu a sebareflexii. Niekedy práve na základe podnetov od detí, od mladých ľudí. Nie, nie sú drzí; to, čo sa pýtajú, ich naozaj zaujíma.

Pýtajú sa, či je v poriadku hovoriť/vyznávať, že veria, keď neveria a s pochopením niektorých prikázaní majú problém. A nechcú byť súčasťou cirkvi, ktorá do života ľudí tak zraňujúco zasahuje.

Rozumiem im. Väčšina tých otázok vo mne, v nich, vo všetkých nás pretrvá aj po tom, ako sa prepracujeme k čiastočným odpovediam. Spôsobujú v nás neistotu a môžu viesť ku konfliktom. Ide v nich o to, či žijeme v súlade s tým, čo vyznávame.

Mladí ľudia majú veľmi dobré otázky. Na mnohé z nich treba odpovede hľadať. Odpovede na to, ako je možné, že my kresťania vidíme okolo seba toľko bohatstva a biedy, utrpenia, hladujúcich, ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, ku vzdelaniu, kým inde sa vyhadzujú tony jedla a riešia omladzovacie kúry a redukčné diéty. Odpovede na to, ako rozumieť vyznaniu o svätej cirkvi všeobecnej po všetkých škandáloch a po tom, ako si jej predstavitelia uzurpujú moc rozhodovať aj o právach tých, ktorí sa ku kresťanstvu a cirkvi nehlásia. Ako je to s odpustením hriechov ľuďom, ktorí s tým kalkulujú – a naďalej iných využívajú na to, aby obohatili seba a udržali si svoj vplyv.

Vždy je veľa toho, čo ostáva otvorené. Veriť v Boha neznamená poznať odpovede na všetky otázky, mať názory, presvedčenia, ktoré nikdy nezmením. Veriť v Boha znamená vedieť, že sa môžem pýtať. Vedieť, že aj veci, ktoré sa zdajú byť všetkým jasné, môžem spochybniť. Môžem im nerozumieť. Neuspokojovať sa s tým, čo je. Hľadať to, čo môže byť.

Myslieť a spochybňovať neznamená ničiť. Znamená to hľadať, čo sa dá robiť kvalitnejšie. Krajšie. S radosťou. S láskou. Len tak…

Náš život a tento svet môže vyzerať inak, ako vyzerá. Zmeny sú možné, niekedy nutné. Biblia ich vo svojom jazyku nazýva pokáním. A ak človek vidí, čo všetko môže byť celkom inak, zvládne aj nepríjemnosti. Aj prekážky.

Veriť znamená milovať. Znamená uznať, že ľudia sú si rovní, znamená zastaviť sa a venovať svoj čas človeku, ktorý to potrebuje – dieťaťu či osamelému starcovi, ale aj sebe. Hľadať možnosti, ako prispievať k zlepšeniu životného prostredia. Ako šetriť, recyklovať, racionalizovať príjmy a výdaje. Veriť v Ježiša znamená hľadať a spájať sa ľuďmi, aby sme zmenšovali utrpenie, aby sme vnímali a prijímali človeka v jeho dôstojnosti bez ohľadu na to, aký výkon práve podáva, bez ohľadu na jeho náboženstvo, farbu pleti či sexuálnu orientáciu. Byť veriacim znamená sledovať právo a spravodlivosť pre všetkých ľudí bez rozdielu. A tam, kde sa to nedeje, mať odvahu a silu klásť odpor.

Veriť v Boha znamená pre niekoho to, že príde do cirkvi s motiváciou a ambíciou prispieť k prijímaniu a dávaniu lásky človeku, ľuďom. Ale niektorí ľudia sú presvedčení, že pre to, aby svoju vieru chránili, musia z cirkvi odísť, lebo sa svojmu poslaniu spreneveruje. A keď v nej ich otázky, ich pochybnosti či kritika nie sú vítané, vzdialia sa.

Tým najdôležitejším vyznaním sú a vždy budú skutky lásky. Vytváranie priestoru, do ktorého môže prísť úplne každý, aj keď sklame, zlyhá, nesplní očakávania. Aj vtedy, keď je nešťastný a ani sám celkom nevie prečo.

Verím tomu, že Boh je a bude stále s nami. Ten jediný, ktorého nevieme pomenovať. Ten jediný, ktorý je väčší ako naše vyznania. Ten jediný, ktorý je smutný, keď sa tu na niečo hráme. Boh, ktorý má záujem o každého človeka na zemi a stojí na strane všetkých, ktorí chcú hľadať pravdu – a je jedno, v ktorom náboženstve, v ktorej časti sveta. Jediný Boh, ktorý nás posilní, keď sa budeme musieť vzbúriť – protestovať, lebo sa nebudeme môcť podieľať na tom, čo ľudí likviduje. Jediný Boh, ktorý nás ochráni pred toxickým človekom, aj keď sa bude biť do pŕs, aký je veriaci. Tento Boh je skutočný. I keď sa nedá opísať a vystihnúť. Dá sa iba hľadať a nachádzať, hľadať a nachádzať, znova a znova.

Toto hľadanie je výzvou s láskou pretvárať život, svoje okolie, tento svet.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie