Denník N

Prezidentka, referendové otázky a profesori

Foto - Tomáš Benedikovič
Foto – Tomáš Benedikovič

Preverenie referendových otázok, pripusťme hoci aj s kladným výsledkom, by nemalo žiaden praktický význam.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a poradca prezidenta republiky

Predstavujem si obdobie pred nejakými tými rokmi (fikcia). Prezident Andrej Kiska mi volá a žiada odpoveď. Na stole mu od opozičnej politickej strany pristáli dve otázky. Referendové. O skrátení volebného obdobia, o predčasných voľbách. Bez petície. Ako s nimi v súlade s ústavou naložiť?

Vtipná situácia. Politicky invenčný prístup. Ľudia na taký manéver spravidla reagujú so súhlasom. Ale prezident nechce môj názor na originálny rozmer takej aktivity ani na obsah otázok. V neobvyklej a bezprecedentnej pozícii ho interesuje iba jediné. Čo na to ústava?

Zvážnel som a začal som hľadať spôsob, ako uchopiť takúto vskutku šibeničnú výzvu. Adresovanú hlave štátu, ktorá je vybavená kompetenciou vyhlásiť/nevyhlásiť referendum.

Prezident raz nesmie, inokedy nemôže

Existuje klasický, priam rutinný postup pri skúmaní právomocí prezidenta republiky. Základom je článok 2 odsek 2 ústavy. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Prezident je nesporne štátny orgán. Svoje oprávnenia preto môže vykonávať len v rámci ústavy, prípadne ak tak ustanovuje zákon. Viazanosť ústavou platí aj pre najvyššiu ústavnú funkciu.

Pátrajme ďalej. Je prezident oprávnený a povinný posudzovať formu a obsah referendových otázok, bez petície, predložených iba politickou stranou? Takej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Referendum o predčasných voľbách

Robert Fico

Zuzana Čaputová

Komentáre

Teraz najčítanejšie