Prezidentka, referendové otázky a profesori
Preverenie referendových otázok, pripusťme hoci aj s kladným výsledkom, by nemalo žiaden praktický význam.
Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a poradca prezidenta republiky
Predstavujem si obdobie pred nejakými tými rokmi (fikcia). Prezident Andrej Kiska mi volá a žiada odpoveď. Na stole mu od opozičnej politickej strany pristáli dve otázky. Referendové. O skrátení volebného obdobia, o predčasných voľbách. Bez petície. Ako s nimi v súlade s ústavou naložiť?
Vtipná situácia. Politicky invenčný prístup. Ľudia na taký manéver spravidla reagujú so súhlasom. Ale prezident nechce môj názor na originálny rozmer takej aktivity ani na obsah otázok. V neobvyklej a bezprecedentnej pozícii ho interesuje iba jediné. Čo na to ústava?
Zvážnel som a začal som hľadať spôsob, ako uchopiť takúto vskutku šibeničnú výzvu. Adresovanú hlave štátu, ktorá je vybavená kompetenciou vyhlásiť/nevyhlásiť referendum.
Prezident raz nesmie, inokedy nemôže
Existuje klasický, priam rutinný postup pri skúmaní právomocí prezidenta republiky. Základom je článok 2 odsek 2 ústavy. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Prezident je nesporne štátny orgán. Svoje oprávnenia preto môže vykonávať len v rámci ústavy, prípadne ak tak ustanovuje zákon. Viazanosť ústavou platí aj pre najvyššiu ústavnú funkciu.
Pátrajme ďalej. Je prezident oprávnený a povinný posudzovať formu a obsah referendových otázok, bez petície, predložených iba politickou stranou? Takej