Denník N

Ako vypestovať rajské záhrady bez postrekov

Maliar Andrej Dúbravský vystavuje v rokokovom paláci Galérie mesta Bratislavy. Priniesol tam to, čím akurát žije – dedinu.

Známi už pred ním na ulici bočia a uhýbajú pohľadmi. Vedia, aká debata ich čaká, ak sa s ním náhodou stretnú. Celé leto mal maľovať, ale on radšej neúnavne čítal o permakultúre, postrekoch, rastlinách, rezoch stromov, hnojení a sadení. Maliar Andrej Dúbravský si totiž kúpil dom. Starý dom s gánkom, letnou kuchyňou a devätnásťárovým pozemkom v dedine, kde sú len dve krčmy a jedny väčšie potraviny.

„Gánok je parádny, to bol jeden z mojich snov, mať dom s gánkom. Tam môžeš nasadiť planty už vo februári,“ hovorí oduševnene. Priznáva, že už je so svojím záujmom o záhradu asi trochu neempatický spoločník, ale podchvíľou svoju vášnivú rozpravu preruší a uistí sa, či téma poslucháčov ešte stále zaujíma.

On totiž má rád pozornosť. A nerád svojich divákov nudí. Ale ak sa nazdávate, že je to iba pozornosť, pre ktorú ich už zavolal na výstavu do mäsiarstva, zatopeného depa neexistujúceho bratislavského metra alebo na ostrov uprostred Zlatých pieskov o piatej ráno, mýlite sa.

On tú pozornosť, sústredenú na seba, veľmi umne dokáže otočiť na opačnú stranu. A keď si vy dáte námahu a vstanete ráno o piatej alebo si obujete gumáky, dostanete nielen pozornosť, ale dokonca i čosi, čomu sa hovorí zážitok. Andrej Dúbravský to robí cielene, inscenuje ho ako v divadle. A predlohou sú jeho vlastné zážitky.

Tentoraz to bolo o trochu ťažšie. Seriózna galéria. Rokoková stavba Mirbachovho paláca Galérie mesta Bratislavy. A čerstvé zážitky z dediny. Asi až príliš čerstvé, lebo tentokrát sa zdá, že to zážitky vyhrali nad maľbami, ale veď ani ovocný sad nevypestujete za jedno leto.

Už ho nebavilo tráviť ďalšie leto v ateliéri bez okien, tak si kúpil starý dom na dedine.
Už ho nebavilo tráviť ďalšie leto v ateliéri bez okien, tak si kúpil starý dom na dedine. Foto – Andrej Dúbravský

FIL_2123

FIL_1987
FIL_1392 2

Žiaden internet, šopa a hrable

„Bývala tu staršia pani. Keď som dom chcel kúpiť, nechápavo sa pýtala, načo sem idem, čo tu budem robiť? Len rodina jej dohovárala, nech je ticho, že mám vážny záujem,“ hovorí Andrej.

Predstava ďalšieho leta v ateliéroch na Kolibe bez okna sa mu nepáčila. „Na výstavu v GMB som chcel urobiť nové veci, ale už sa mi nechcelo takto žiť. Ráno vstať, ísť do ateliéru a v noci späť. Maľujem popoludní a večer, neviem to inak. Cez deň môžem akurát zametať a napínať plátna, lebo všetci sú v práci a neozve sa nikto, kto by ma vytiahol von,“ hovorí.

Zdalo sa mu, že by to vyriešil nový ateliér – starý dom kdesi na vidieku, ideálne niekde, kam chodil na prázdniny k babke a kde má ešte zopár starých kamarátov. Našiel ho. Posúril majiteľov, nech ho ani nevypratávajú, že on už potrebuje začať maľovať.

„Cítil som sa ako archeológ, objaviteľ. Dlho mi nedochádzalo, že je to naozaj môj dom. Chodil som po izbách a nachádzal cudzie veci, suveníry, hrable a sudy na kapustu, čo ostali v šope. Bolo to pre mňa úžasné,“ hovorí Andrej.

A bolo to až také úžasné, až zistil, že vlastne nemá kde maľovať. Všade na stenách boli staré valčeky a jemu bolo ľúto zničiť ich. Iba do obývačky začal znášať rôzne predmety, sudy, rastliny, knihy o záhrade, všetko to kreslil a vešal na steny. „Bol som zo všetkého a najmä zo záhrady taký nadšený, že mi trvalo dlho, kým som vôbec začal maľovať. Len moja mama a priateľ mi to tak jemne pripomínali, že kvôli maľovaniu som ten dom vlastne kúpil.“

Výstava Rural Desires v GMB potrvá do 11. novembra, kurátorom je Michal Stolárik. Foto - Pavla Ortová
Výstava Rural Desires v GMB potrvá do 11. novembra, kurátorom je Michal Stolárik. Foto – Pavla Ortová

IMG_0320 IMG_0210

IMG_0378

Toto je moje nové všetko

Maľovať začal v letnej kuchyni. Zatemnil ju, aby tam nebolo tak horúco. Poznášal sem kusy plota a rastlín, na drevo zavesil klobásu. „A vtedy mi došlo, že tá výstava musí byť o niečom úplne inom, než som pôvodne chcel.“

Najprv mal totiž predstavu, že bude ďalej rozvíjať tému internetu, instagramových obrázkov a virtuálnej reality, ktorú predstavil na jar v Prahe. Ale tu to už nešlo. Veď internet je len v krčme. Od desiatej, keď otvárajú. Po ceste tam ho už zdravia susedia. On ich síce nepozná veľa, ale zdá sa mu, že oni ho poznali v momente, keď sem prišiel. Nerozumejú len jednému: že to, čo zasadil pred domom, nie je rozbujnená burina, ktorú treba skosiť, ale permakultúra – rastliny zasadené tak, že sa o seba postarajú navzájom. „Asi to znie ako klišé, ale bolo to skvelé leto – cítil som sa tu absolútne šťastný, v akejsi zvláštnej rovnováhe so všetkým okolo,“ hovorí Andrej.

Preniesť to do galérie nie je ľahké. Najjednoduchšie by bolo zavolať divákov do domu v Rastislaviciach, ale to už nešlo, termín v GMB bol dohodnutý. Našťastie, okrem miestnosti na prízemí dostal Dúbravský k dispozícii aj podkrovie paláca, ktoré sa mu podarilo premeniť na záhradu. Visí tam klobása, počuť svrčky a je tu všetko od slnečníc a kukurice až po klasické drôtené ploty, ktoré Andrej aj maľoval.

Prízemie je tradičné, galerijné – pekne zavesené obrazy mladých mužov a dozretého ovocia, na podstavcoch zo slamy vázy, ktoré síce môžu pôsobiť iba ako čosi doplnkové, ale nie sú. Sú celkom svojbytné. Sú to skôr obrazy, ktorým sa dá čosi vyčítať. Najprv sa zdá, že ich autor pri všetkom tom nadšení zo záhrady trochu zlenivel, ale fakt je skôr ten, že prestal pri maľovaní používať projektor.

„Nie je to žiaden prevrat. Skôr začiatok ďalšieho vývoja,“ hovorí. A také sú aj jeho nové maľby. Sú niekde na pomedzí. Ešte v nich počuť ozveny minulých zážitkov, hoci zreteľné sú už aj tie nové. Napríklad v podobe ovocia. Celé leto sa pozeral na krásne, dozrievajúce plody v záhradách svojich susedov. Jedného sa spýtal, či ich aj postrekuje, keď sú také pekné. Vraj každý týždeň. „Veď to je šialené. Kam nás táto túžba po dokonalosti dostane?“ pýta sa Dúbravský.

Je dobré, že u neho stále viac zaváži túžba po nových zážitkoch a objavoch než po dokonalosti. Lebo to je veľmi dôležitá súčasť jeho umenia. A to je zas odrazom toho, ako chce žiť. A tak je to správne. Už len vydržať, kým vysadí záhradu a začne zas o čosi sústredenejšie maľovať.

Teraz najčítanejšie