Denník N

Prečo by Merkelová mohla dostať Nobelovu cenu za mier

Selfíčko s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou počas osláv 25. výročia zjednotenia Nemecka. FOTO - AP
Selfíčko s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou počas osláv 25. výročia zjednotenia Nemecka. FOTO – AP

V piatok sa týždeň udeľovania Nobelových cien ukončí tou najočakávanejšou. Pre odvážny postoj k utečeneckej aj ukrajinskej kríze by Nobelovu cenu za mier podľa niektorých mohla dostať nemecká kancelárka.

Päť členov nórskeho Nobelovho výboru tento piatok predpoludním, tradične na záver týždňa udeľovania Nobelových cien, oznámi nového laureáta pre svoju najprestížnejšiu, ale často vnímanú aj ako najkontroverznejšiu cenu na svete.

Napríklad ju vysmiali, keď v roku 2009 dostal Nobelovu cenu za mier americký prezident Barack Obama („za čo?“ pýtali sa na adresu začínajúceho amerického prezidenta, ktorému sa veľké plány so zmierením s Ruskom veľmi nevydarili), respektíve keď ju v roku 2012 dostala Európska únia (všetci si pamätáme na zdesenie vtedajšieho euroskeptického českého prezidenta Václava Klausa: „To je snad legrace?“, ktorý to označil za tragický omyl).

Nobelov výbor tento rok vyberie meno z 273 nominovaných (68 organizácií a 205 osôb), čo je len o päť menej ako rekordný počet z minulého roka. Právo nominovať kandidáta majú okrem samotného Nobelovho výboru napríklad parlamenty, členovia vlád a viacerých medzinárodných organizácií, ako napríklad Medzinárodný súd pre spravodlivosť v Haagu, akademici a už ocenení laureáti.

[poll id=152]

Merkelová za mier?

Tohtoročnou najväčšou špekuláciou je, že by ju mohla dostať nemecká kancelárka Angela Merkelová za nie veľmi populárny, podľa niektorých dokonca neprezieravý, otvorený postoj k utečencom. Dostať by ju mohla spolu s agentúrou OSN pre utečencov (UNHCR), a to v čase, keď v samotnom Nemecku sa na ňu zvyšuje tlak, aby svoj postoj zmenila.

Ukazuje sa, aspoň podľa informácií, ktoré zverejnil nemecký bulvár Bild, že do Nemecka by mohlo prísť tento rok až 1,5 milióna migrantov. Ako pripomína agentúra Reuters, pôvodný odhad pritom bol 800-tisíc.

„Ak by som sa mala ospravedlniť za to, že som ukázala priateľskú tvár v ohrození, tak potom to nie je moja krajina,“ citoval Merkelovú britský denník Guardian, podľa ktorého predstavuje utečenecká kríza pre kancelárku najväčší test v jej kariére. Svoje líderstvo ukázala aj v prípade Grécka či vojny na Ukrajine.

Utečenci nie sú jediným dôvodom, prečo by ju mohli Nóri oceniť. Bol to prekvapivo práve odvážny a razantný postoj nemeckej kancelárky, ktorý zmenil dynamiku ruskej agresívnej politiky voči Ukrajine. Postavila sa proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a presadila v Európskej únii sankcie, ktoré pre nemecké firmy výhodné neboli. A rovnako to bola ona, kto posadil za jeden stôl ukrajinského prezidenta Petra Porošenka s Putinom počas takzvaných Minských rozhovorov. A na rozdiel od slovenského premiéra Roberta Fica nemala problém priamo v Kremli skritizovať Moskvu za anexiu Krymu.  

„Nemecká kancelárka má dobré šance vyhrať Nobelovu cenu mieru. Dôvody: jej akcie v ukrajinskej aj utečeneckej kríze,“ napísal Bild.

Favoritkou je aj pre Kristiana Berga Hapvikena z Peace Research Institute v Osle za to, že prevzala skutočné morálne líderstvo v Európe a ukázala ľudský prístup. Za statočný postoj ju pochválil aj britský týždenník Economist. „V čase, keď je Európa v kríze a má len málo dôvodov byť na niečo hrdá, Merkelovej líderstvo je žiarivou výnimkou.“

A tak, paradoxne, kým v Nemecku jej pre utečencov padá popularita na rekordne nízkych 54 percent, u nobelovkárov by mohla zabodovať. Nebola by jedinou, o kom sa v súvislosti s utečencami aj nobelovkami hovorí.

O kom sa ešte hovorí

Eritrejský 40-ročný kňaz Mussie Zerai je kandidátom pre záchranu tisícov migrantov, ktorí sa snažia dostať z Afriky nebezpečnou cestou po Stredozemnom mori. Ako píše Daily Telegraph, pomáha tým, že zriadil pohotovostnú linku pre tých, čo sa dostali do ohrozenia, a on sa potom spojí s pobrežnými hliadkami.

Ďalším horúcim tipom je rovnako ako minulý rok pápež František. Nobelov výbor by ho napríklad mohol oceniť za to, že bojuje proti globálnemu otepľovaniu, veľkej nerovnosti medzi ľuďmi, ale aj za výzvu, aby sa každá farnosť, každá náboženská komunita a každý kláštor ujali utečencov. Vatikán išiel príkladom a prijal už dve rodiny zo Sýrie.

Prvý pápež z Latinskej Ameriky a jezuita je aj tipom stávkovej spoločnosti Betfair. František má podľa nej najväčšiu šancu 9:2, a to napriek tomu, že ešte žiadny pápež túto cenu nedostal. Betfair sa napríklad páči jeho boj proti trestu smrti v Amerike.

Latinská Amerika by mohla byť ocenená aj za mierové rozhovory medzi kolumbijským prezidentom Juanom Manuelom Santosom a lídrom ozbrojených rebelov z FARC, ktorí sa po vyše polstoročí snažia zastaviť krvavý konflikt, čo stál životy vyše 200-tisíc ľudí. Pre experta Harpvikena z Osla sú po Merkelovej kandidátmi číslo dva.

Vážneho kandidáta majú aj Rusi, a to odvážneho šéfredaktora Dmitrija Muratova a jeho noviny Novaja Gazeta, kde pracovala aj zavraždená novinárka Anna Politkovská. Noviny tento rok priniesli príbeh ruského tankistu, ktorý napriek prímeriu (vyjednanému Merkelovou v Minsku) bojoval na ukrajinskom Donbase. Existujú aj vďaka peniazom, ktoré dostal za Nobelovu cenu mieru posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov v roku 1990.

Ruskí novinári by boli vôbec prví, kto by dostal túto prestížnu cenu za boj o slobodu slova v Rusku. Do podobnej kategórie zapadá aj saudský bloger Raif Badawi, ktorého odsúdili na krutý trest bičovaním. „Môj názor je, že je to zlý, dokonca až teroristický režim. Raif je mierumilovný človek, nikdy by do rúk nevzal zbraň. Jeho zbraňou bolo jeho pero,“ povedala o režime v Saudskej Arábii pre Denník N jeho manželka Ensaf.

Nepríjemnou správou pre vládu amerického prezidenta Baracka Obamu, tiež laureáta Nobelovej ceny, by bolo, keby Nóri ocenili whistleblowera Edwarda Snowdena, ktorý vyniesol tajomstvá o globálnom sledovaní NSA (12:1), či Chelsey Manningovú (22:1) za tajné americké depeše, ktoré ešte ako americký vojak Bradley odovzdala WikiLeaks a dnes je v americkom väzení.

Podobne, ako v býva bežné v prípade Nobelovej ceny za literatúru, sa však môže stať, že cenu dostane niekto pomerne neznámy, kto sa v zoznamoch favoritov na nobelovku ani neobjavil.  

 Posledných 10 rokov Nobelovej ceny za mier

2014 – Kailash Satyarthi (indický aktivista pre práva detí), Malala Yousafzai (v čase ocenenia 17-ročné pakistanské dievča, ktoré bojuje za práva detí na vzdelanie aj po tom, ako ju postrelil talibanský bojovník, keď šla v autobuse do školy, je najmladšou ocenenou osobnosťou)

2013 – OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní, Nobelov výbor si ju všimol v čase, keď sýrska vláda použila proti svojim civilistom chemické zbrane. V jej tíme pracovali aj traja Slováci a jeden z nich priamo dohliadal na likvidovanie sýrskeho arzenálu)

2012 – Európska únia (za to, že zmenila Európu z kontinentu vojny na kontinent mieru)

2011 – Tri líderky – aktivistky:  Ellen Johnson Sirleaf (libérijská prezidentka, prvá demokraticky zvolená prezidentka v Afrike), Leymah Gbowee (počas občianskej vojny v Libérii sa starala o traumatizovaných detských vojakov, organizovala protesty proti diktátorovi Charlesovi Taylorovi), Tawakkol Karman (jemenská novinárka a prvá laureátka ceny z arabského sveta, bola jednou z líderiek Arabskej jari v Jemene)

2010 – Lu Siao Po (čínsky disident odsúdený na 11 rokov za manifest Charta 08, ktorý požadoval dodržovanie základných ľudských práv, zúčastnil sa tiež na násilne potlačených študentských protestoch v roku 1989 na pekinskom námestí Ťien an men)

2009 – Barack Obama (americký prezident za uvedenie novej klímy v medzinárodnej politike po unilaterálnom prístupe Georgea W. Busha)

2008 – Martti Ahtisaari (bývalý fínsky prezident a mierový vyjednávač v Kosove, Namíbii a provincii Aceh v Indonézii)

2007 – Al Gore (bývalý americký viceprezident a neúspešný kandidát na prezidenta, dostal cenu za boj proti globálnemu otepľovaniu), IPPC (Medzivládny panel pre zmenu klímy, za snahu zistiť čo najviac o zmenách klímy spôsobených človekom)

2006 – Muhammad Yunus, bangladéšsky profesor pre rurálnu ekonomiku, ktorý zaviedol koncept takzvaných mikropôžičiek pre chudobných ľudí, Grameen Bank (založená Yunusom v snahe prelomiť chudobu, hlavne u žien)

2005 – IAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, za jej snahu o kontrolu nad jadrovými zbraňami vo svete), Mohamed ElBaradei (egyptský šéf IAAE)

Zdroj: Nobeliana

Nobelove ceny

Teraz najčítanejšie