Ako liečime covid? Veľký prehľad sľubných a používaných liekov

Aj na Slovensku sme už pri liečbe covidu v čase tretej vlny výrazne ďalej ako pred rokom. Niektoré lieky nasadzujú vo veľkých nemocniciach a zaberajú len v úvodnej fáze ochorenia, čiastočné úspechy aj naši lekári zaznamenali i pri liečivách na ťažšie stavy ochorenia.

Pozreli sme sa na to, aké lieky na covid-19 sa momentálne u nás používajú, ktoré majú blízko k schváleniu a ktoré sa skúmajú. Sú rozdelené podľa toho, v akom štádiu ochorenia majú pre pacienta zmysel, a pri každom je napísané, v ktorej fáze vývoja sa momentálne nachádzajú.

Z nasledujúceho zoznamu vyplýva, že vedci a zdravotníci vkladajú veľké nádeje do viacerých liekov, o ktorých ešte potrebujeme poznať detaily.

Na Slovensku momentálne denne pribúdajú tisícky ľudí s pozitívnym testom na covid-19 a v nemocniciach je k 8. novembru hospitalizovaných 2 108 pacientov s covidom.

„Priebeh ochorenia je viac-menej nevyspytateľný. Mnohí pacientom sa stav najprv zlepší, no potom sa náhle začne zhoršovať a veľa z nich nakoniec umiera. U pacientov, ktorí sú dlhšie hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti sú problémom aj rôzne bakteriálne infekcie, ktoré na covid nasadnú,“ vysvetľuje Peter Sabaka, lekár z Kliniky infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.

Monoklonálne protilátky: na začiatku, injekciou alebo infúziou

Monoklonálne protilátky dokážu napadnúť nový koronavírus a zabrániť mu preniknúť do buniek. Ako najúčinnejšie sa pritom ukazujú rôzne kombinácie (takzvané koktejly) protilátok.

Liečba takouto pasívnou imunizáciou funguje ako dočasná výpomoc pre imunitný systém, ktorý nemá protilátky po očkovaní.

Ak infikovaný človek dostane umelo vyrobené protilátky, okamžitá imunita mu dokáže pomôcť vírus zničiť. „Je to, ako keď si pichnete starý hrdzavý klinec do nohy. Vtedy vám rýchlo pichnú protilátky proti toxínu, ktorý spôsobuje tetanus, aby vás ochránili pred prípadnou nákazou. Takéto protilátky máme aj proti koronavírusu,“ vysvetlil v minulosti v rozhovore imunológ Vladimír Leksa.

Kedy zaberajú?

Nevýhodou tejto liečby je, že funguje len vtedy, ak sa podá čo najskôr po prvých príznakoch ochorenia. Teda ešte predtým, ako má pacient vážnejšie problémy.

„Pacienti musia mať normálnu saturáciu. Keď sú postihnuté pľúca, tak monoklonálne protilátky toho už veľa neurobia. U nás sa podávajú v kombinácii ako koktejl,“ vysvetľuje Sabaka. Lekár dodáva, že na Slovensku je takáto liečba k dispozícii v centrách na podávanie monoklonálnych protilátok, ktoré má väčšina veľkých nemocníc.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Kamil Száz na utorkovej tlačovej konferencii oznámil, že rezort poslal monoklonálne protilátky do 36 centier. Zároveň povedal, že na Slovensku boli monoklonálne protilátky (kasirivimab/imdevimab) zatiaľ podané 360 pacientom.

Včasné podanie protilátok komplikuje aj to, že sú dostupné len v infúznej forme. Vyžadujú si teda ambulantnú návštevu nemocnice ešte v čase, keď pacientovi takmer nič nie je. Podanie látky trvá približne 20 minút a pacient zostáva ďalšiu hodinu na pozorovaní, či sa u neho neprejavia nejaké nežiaduce účinky.

Lieky na liečbu covidu-19 (1/2). Z rolling review medzičasom ubudli liečivá bamlanivimab a etesevimab, keďže žiadateľ (farmaceutická spoločnosť) svoju žiadosť stiahol. Zdroj – ŠÚKL

Pre koho sú určené?

Monoklonálne protilátky podávajú rizikovým pacientom po diagnostikovaní covidu-19. Napríklad seniorom, pacientom s diabetom, obezitou alebo tým, ktorí sú na imunosupresívnej liečbe.

„Patria sem aj plne zaočkovaní pacienti, ktorí už majú nárok na tretiu dávku, ale ešte ju nedostali, špeciálne imunokompromitovaní pacienti, napríklad po transplantácii alebo na inej imunosupresívnej liečbe, ktorí ani po dvoch dávkach očkovania zďaleka nedosahujú takú imunitu ako ostatní,“ vysvetľuje Sabaka.

Podľa štátneho tajomníka Száza by mal pacient po pozitívnom PCR alebo LAMP teste na covid dostať sms s tým, že je na podanie monoklonálnych protilátok indikovaný. Následne by mal kontaktovať všeobecného lekára, ktorý upovedomí podávajúce centrum. Pacient môže takéto centrum kontaktovať aj sám. Interaktívnu mapu centier, ktoré majú túto liečbu k dispozícii nájdete tu.

Aké sú účinné?

Účinnosť, s ktorou monoklonálne protilátky znižujú riziko ťažkého covidu, sa líši v závislosti od konkrétnej látky. Pokiaľ sa takáto liečba podá krátko po prvých príznakoch ochorenia, redukuje risk ťažkého covidu o približne 60 – 70 percent.

Funguje liečba ako náhrada očkovania?

Nie. Na rozdiel od očkovania (aktívna imunizácia) si pri liečbe umelými protilátkami organizmus nezapamätá, ako sa má správať, ak sa s koronavírusom stretne opäť.

Zároveň platí základné pravidlo medicíny, že prevencia je účinnejšia než liečba.

Antivirotiká: na začiatku, kým sa vírus dostane do pľúc

Aj antivirotiká treba podať čím skôr po prepuknutí príznakov ochorenia. „Keď sa vírus dostane do pľúc, už nemajú zmysel,“ hovorí Sabaka.

Antivirotiká fungujú dvoma spôsobmi – buď blokujú vírusové receptory na cieľových bunkách, čo spôsobuje, že vírus do nich nevie preniknúť, alebo zabraňujú kopírovaniu jeho genetickej informácie.

Kedy zaberajú?

Kedy antivirotiká vo všeobecnosti ešte fungujú a kedy je ich použitie zbytočné, závisí od konkrétneho vírusu. Väčšinou ide o hodiny až dni od prvých príznakov.

„Napríklad ak si dáte oseltamivir (známy aj pod názvom Tamiflu, pozn. red.), hneď ako máte pocit, že na vás lezie chrípka, môže vás ochrániť pred jej príznakmi. No ak sa podá neskôr ako 72 hodín od nástupu problémov, tak nemá žiaden efekt,“ vysvetľuje lekár a dodáva, že vírus chrípky sa množí rýchlejšie ako koronavírus. To pacientom s covidom pridáva nejaký čas navyše, no vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa liečba začne, tým má väčšiu šancu na úspech.

Pre koho sú určené?

Keďže zatiaľ sa u nás podávajú tiež len vnútrožilovo (Remdezivir), sú určené pre hospitalizovaných pacientov v začiatkoch choroby. Lekári čakajú na účinné a schválené antivirotikum, ktoré by malo formu tabletky. Takéto liečivo by sa v budúcnosti mohlo použiť aj ako prevencia, napríklad pre domácnosti, kde sa nakazil jeden člen a ostatní sú zatiaľ zdraví.

Aké sú účinné?

Závisí to od konkrétnej látky. Rovnako ako v prípade monoklonálnych protilátok aj tu odborníci očakávajú, že najúčinnejšia by mohla byť kombinácia viacerých antivirotík, ktoré tlmia množenie vírusu na rôznych úrovniach.

Fungujú ako náhrada očkovania?

Nie. Aj keď sa podávajú pacientom ešte pred prepuknutím najhorších príznakov ochorenia, stále platí pravidlo, že prevencia je účinnejšia než liečba.

Imunosupresíva (kortikoidy): keď už je veľmi zle

Hospitalizovaní pacienti, ktorí už majú vážne problémy a nízku saturáciu kyslíka, sa momentálne liečia takzvanými imunosupresívami. Tie potláčajú funkciu imunitného systému.

Práve imunitný systém spôsobuje pri ťažkom priebehu choroby pacientovi najväčšie problémy. Veľké množstvo zápalových cytokínov, ktoré začne produkovať (takzvaná cytokínová búrka) vážne poškodzuje pacientove pľúca a často ho vlastne „omylom“ zabije.

„V takomto štádiu používame lieky, o ktorých vieme, že zlepšujú prežívanie. To sú v prvom rade kortikoidy, ktoré patria do tejto skupiny,“ opisuje Sabaka.

Lieky na liečbu covidu-19 (2/2). Zdroj – ŠÚKL

Antidepresíva: prekvapivá pomoc

To, že pacienti s depresiou majú nižšie riziko ťažkého covidu, vedcov upútalo počas veľkých epidemiologických štúdií. Neskôr si všimli, že ich spája liek, ktorý na depresiu berú – fluvoxamin. Keďže takáto pozorovacia štúdia ako vedecký dôkaz nestačí, rozhodli sa spraviť klasickú randomizovanú štúdiu kontrolovanú placebom, ktorá vyšla v časopise The Lancet Global Health.

V rámci nej vedci zistili, že tento liek znižuje riziko hospitalizácie o takmer tretinu.

Podľa Sabaku to znamená, že liečivo na covid funguje, no hovorí, že máme aj kandidátske lieky s lepšími predbežnými výsledkami. Ďalším problémom sú podľa neho nežiaduce účinky. Tie sú pri antidepresívach o niečo väčšie než napríklad pri molnupiravire (antivirotikum). Patrí sem napríklad hnačka, nevoľnosť či erektívna dysfunkcia.

„Predpokladám, že s výskumom sa pôjde ďalej, pretože účinných liekov nie je nikdy dosť a môže sa stať, že tie najúčinnejšie budú v niektorých krajinách nedostatkové,“ hovorí lekár. Dodáva, že za úvahu a štúdiu by stála kombinácia fluvoxaminu s nejakým antivirotikom.

Výsledky štúdie sprevádzal veľký optimizmus a viaceré prestížne vedecké portály informovali o tom, že liečivo znižuje riziko smrti na covid o 90 percent. Časopis The Scientist však zverejnil komentár, ktorý dáta kritizuje. Tvrdí, že vedci pri ich interpretácii „vyberali hrozienka z koláča“ (z anglického cherry picking, pozn.red.).