Zomrel Vladimír Suchodolinský, ktorý ukázal na tunelovanie vojenských tajných
Po napísaní správy o tunelovaní musel odísť z armády. Bývalý zástupca riaditeľa VSS mal ojedinelú formu rakoviny. Experimentálna liečba, na ktorú sa mu vyzbierali ľudia, zaberala, no prišla neskoro.
Keď sa 3. júna 2013 plukovník Vladimír Suchodolinský prvýkrát v živote postavil pred kamery, trochu sa mu triasol hlas. Bol však priamy, presvedčivý a bolo vidieť, že verí každému svojmu slovu a za svoju pravdu a mimoriadne závažné zistenia je ochotný riskovať čokoľvek – aj šikanu a dlhoročné väzenie.
Bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby plukovník Vladimír Suchodolinský na správe o podozreniach z machinácií s nehnuteľnosťami a autami vo vnútri rozviedky pracoval mesiace v čase vlády Ivety Radičovej. Videlo ju len málo ľudí. Tí, ktorí ju poznajú, vedia, že ide o podrobný, veľmi precízny a hodnoverný materiál s viac ako 120 listami príloh zložených zo zmlúv či vnútorných príkazov služby. Je spracovaný tak, že by mu ho mohla závidieť väčšina policajných vyšetrovateľov.
Dokument sa týkal podozrivých transakcií za milióny eur, ktoré údajne skončili v rukách ľudí blízkych vedeniu služby v čase prvej Ficovej vlády. Správa bola tesne pred dokončením a mala skončiť na polícii. Radičovej vláda však padla a staronové vedenie služby nebolo zárukou došetrenia podozrení. Suchodolinský sa navyše od svojich nových šéfov dozvedel, že spis skartovali, a z armády odišiel. Formálne na vlastnú žiadosť, ale vravel, že mu to v skutočnosti bolo naznačené.
Redaktor Denníka N o Vladimírovi Suchodolinskom: Bol to čestný chlap
Spis sa objavil aj tak, keď ho niekto poslal do denníka SME. Keď Suchodolinský videl, ako minister obrany Martin Glváč jeho zistenia spochybňuje, ešte pred začatím oficiálneho vyšetrovania sa sám prihlásil výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, aby pred ním vypovedal. Vyšetrovanie prípadu trvalo dva roky, kým ho polícia pod dozorom špeciálnej prokuratúry zastavila s tým, že skutok sa nestal.
Suchodolinský vyšetrovanie verejne spochybňoval a pýtal sa, či ide v prvom rade o zistenie pravdy v prípade tunelovania, alebo len o to, kto a ako správu zo služby vyniesol.
Keď som s ním robil prvý veľký rozhovor, bol prekvapivo otvorený. „A čo teraz?“ spýtal som sa, keď sme dohovorili. „Teraz sa ma pokúsia dostať do väzenia,“ povedal pred dva a pol rokom. Suchodolinského do väzenia nedostali, hoci nepochyboval, že bude neustále pod dozorom tajných služieb. Aké je to za mrežami, však okúsil jeho nadriadený Roman Mikulec, za ktorého vedenia správa vznikla.
Vladimírovi Suchodolinskému v marci zistili zvláštnu formu rakoviny. Na Slovensku ju mal jediný, a preto bola jeho liečba do istej miery lotériou. Keď sa jeho stav nezlepšil ani po chemoterapii, jeho kamarátom napadlo zorganizovať zbierku na alternatívnu liečbu v Moskve. Ľudia mu poslali 45-tisíc eur.
Bol už však taký slabý, že cesta do Ruska by preňho bola príliš riskantná. Vyzbierané peniaze sa tak použili na nákup liekov z USA. Nové lieky však dostal neskoro a hoci to vyzeralo, že zaberajú, chorobe v utorok podľahol. Jeho spis leží na polícii a prokuratúre a je stále utajený. Čaká na to, či sa nájde niekto, kto opäť otvorí vyšetrovanie a dôsledne preverí najväčšiu kauzu v slovenskej armáde za posledných 25 rokov.
Suchodolinský bol ženatý, má dve deti.
„Bol to môj priateľ, bojovník, dobrý chlap. Nezaslúžil si to,“ hovorí bývalý riaditeľ vojenského spravodajstva Roman Mikulec.
„Bol to najhrdinskejší a najsvetlejší okamih, s akým som sa stretol. Pamätám si to ako včera, ako si ma aj s Mikulcom zavolali, že objavili niečo veľké a nekalé. Pýtali sa, či budem za nimi stáť. Vždy som za nimi stál. Takto u mňa zostane zapísaný človek, ktorý nikdy nezlyhal,“ vraví bývalý minister obrany a poslanec SaS Ľubomír Galko.
Suchodolinský v správe o tunelovaní VSS písal o podozreniach z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami, hnuteľným aj nehnuteľným majetkom zo strany vedenia VSS.
Dokument opisoval prevody a predaje hlavne nehnuteľného majetku a okrem základnej správy obsahoval aj ďalšie dokumenty ako výpisy z katastra či príkazy šéfov služby ku každej z transakcií.
O čom je tajná správa:
- Má 14 strán a dokumenty, ktoré sú k nej priložené, majú ďalších viac ako 120 listov
- Píše sa v nej, že bývalé vedenie VSS ako skupina aj v spolupráci s vtedajším šéfom Vojenského obranného spravodajstva „manipulovali s finančnými prostriedkami a s majetkom VSS tak, že z toho mali osobný prospech oni, alebo aj tretie osoby“.
- Škody, ktoré sú v nej opisované, podľa zostavovateľov správy mohli dosiahnuť niekoľko miliónov eur.
- Transakcie sa týkajú prevodov bytov a domov na rôzne osoby a firmy. Podľa správy malo ísť o nevýhodné predaje. Jeden z domov dokonca skončil vo vlastníctve vtedajšieho námestníka riaditeľa. V dokumente sa píše aj o prevodoch a končí vykradnutým trezorom v budove VSS.
- K správe sa vyjadril jej autor – niekdajší zástupca riaditeľa služby Vladimír Suchodolinský – a vypovedali k nej viacerí zamestnanci tajnej služby. Opakovane pre ňu rokoval výbor na kontrolu služby.
- Juraj Šebo, riaditeľ VSS z čias, keď sa mali machinácie diať, sa stal po nástupe Martina Glváča vojenským pridelencom v Číne. Keď sa kauza prevalila, zo zahraničia ho stiahli a z armády neskôr odišiel.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
