Denník N

Poslanec PS Valášek: Na nahrávkach z chaty vidím partiu ustráchaných ľudí

Bývalý veľvyslanec pri NATO, dnes poslanec strany Za ľudí a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti. Foto N - Vladimír Šimíček
Bývalý veľvyslanec pri NATO, dnes poslanec strany Za ľudí a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti. Foto N – Vladimír Šimíček

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Na chate vidím partiu ustráchaných ľudí, ktorí sa tak trochu právom boja, že ich dobehne právo a spravodlivosť za to, čo urobili, hovorí v rozhovore jediný poslanec Progresívneho Slovenska a bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek.

V pondelok sa zúčastnil aj na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť. „Máme v sebe už všetci takú zdravú skepsu, preto som aj šiel na ten výbor. No musím povedať, že ani opozícii sa nepodarilo nabúrať verziu vlády, že odpočúvanie bolo nelegitímne.“

V rozhovore sa dočítate:

  • čo ho v domácej politike zaskočilo
  • či to, čo sa dialo na chate, je politická činnosť
  • či podporí Baránikov návrh novely Trestného poriadku
  • či zmenilo Imreczeho svedectvo jeho pohľad na Pellegriniho
  • o podpore troch reforiem, ktoré odmieta Boris Kollár

Ešte ste neoľutovali odchod z diplomacie a vstup do politiky?

Nie, ani na sekundu a myslím to úprimne. Človek sa v živote dostane do fázy, že si povie, že už zmenil, čo sa dalo ako diplomat, úradník a ďalšie zmeny, aby sme brali európsku politiku konečne vážne, aby sme k bezpečnosti pristupovali, ako keby išlo o život a o smrť a nie o hrášok a fazuľky, viem urobiť už iba ako politik. Samozrejme, že som dúfal, že voľby dopadnú inak, že budem možno súčasťou exekutívy, budem mať mandát niečo zmeniť, dopadlo to tak, ako to dopadlo. Neľutujem.

Ste poslancom prvé volebné obdobie a prišli ste z kultivovanejšieho diplomatického prostredia, než je parlament. Čo vás v domácej politike najviac zaskočilo?

Je toho viac, ale nič nebolo až také neočakávané. Je pochopiteľné, že domáca politika bude hlavne domáca a že tej zahraničnej tam veľa nebude. Ale aj s týmito nízkymi očakávaniami som bol sklamaný a aj som. Nedávno prišiel na zahraničný výbor náš najvyššie postavený zahraničný diplomat pán Rusnák, šéf organizácie pre energetickú chartu. Hovorili sme o vážnych veciach, o tom, ako treba zmeniť pravidlá hry, aby Európska komisia viedla štáty k investíciám do zelených obnoviteľných technológií, a nikto sa nechytal, nulový záujem. Jediný som s ním viedol asi desať minút konverzáciu. Dúfam, že môžem prezradiť, že potom mi písal a ďakoval, že aspoň niekto prejavil záujem. Ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ nebudú naši premiéri, ministri hovoriť o európskych veciach viac a budú k zahraničnej politike pristupovať ako k povinnej jazde, niečo, čomu sa venujem po piatej, šiestej, siedmej večer, alebo si len cestou do Bruselu prečítajú nejaký spis, tak to aj v parlamente bude vyzerať tak, ako to vyzerá. Teší ma, že prezidentka to robí inak, ale musí to byť aj premiér a ministri a nemôže to byť len na Ivanovi Korčokovi.

Video: Poslanec PS Valášek: Na chate vidím partiu ustráchaných ľudí

Okresný súd v Piešťanoch vzal do väzby jedného výtržníka z Lidla. Môže to mať preventívny účinok a prestanú okupácie potravín zo strany ľudí, ktorí nerešpektujú pandemické opatrenia? 

Otázka je ešte elementárnejšia – či si ako krajina môžeme dovoliť takéto do očí bijúce porušovanie práva. Bola to provokácia, testovanie, ako ďaleko sa dá ísť. Nemôžeme si dovoliť neurobiť nič. Ako inak chceme fungovať ako spoločnosť, pokiaľ tu neplatí základná vymožiteľnosť práva aj zo strany polície? Pravidlá sú jasné a je tu organizovaná skupina ľudí, ktorá sa ich snažila opakovane narušiť. Je dôležité, že polícia zakročila. Zranenia policajtov ma veľmi mrzia a ešte viac ma vytočilo následné zverejnenie súkromných informácií o nich. Takto to nemôže vyzerať a pevne verím, že vláda bude voči tejto šikane postupovať tak, ako treba. Jednoznačne stojíme za políciou.

O čom to hovorí, že dvaja z výtržníkov sú bývalí vojaci? 

Neviem, či je to náhoda alebo do akej miery sú ozbrojené sily spolitizované či zradikalizované. Nevidím tie čísla a nechcem strieľať od pása. Platí však, že to, že sa rútime do tretej vlny bez bŕzd, je aj preto, že sa politická a morálna autorita vlády, ak nie rozsypala, tak vo veľkej miere nabúrala. Opakované hádky o tom, ako majú vyzerať opatrenia. O tom sa majú baviť za zatvorenými dverami a nie na verejnosti. Je tu opakovaný alibizmus, vidíme, ako sa politici vyhýbajú ťažkým rozhodnutiam a nechávajú to na iných. Bolo otázkou času, kedy niekto začne provokovať a skúšať, lebo cíti, že štát si sám nie je istý.

Robert Fico sa snaží navodiť atmosféru, že spoločnosť sa radikalizuje a prichádza nejaký revanš. Žijeme v porovnaní so zahraničím stále pokojné časy alebo už nie? 

Hlavný prilievač oleja alebo benzínu do tohto je Robert Fico. Nepoznám človeka, ktorý viac spreneveril svoju autoritu, ktorú v spoločnosti stále má. Je to bývalý 12-ročný premiér a zvrhol sa na čistého antisystémového hráča, ktorý už nie je ničím odlíšiteľný od Kotlebovcov. A nielen v rétorickej rovine. Sedím meter a pol od nich v parlamente a vidím, ako úzko denno-denne konzultujú, spolupracujú pri hlasovaní. Zliali sa do jedného hnedo-červeného tábora a je to aj pre Slovensko strašná tragédia. Fico je dnes ďalší Kotleba, len v barančom rúchu a je kúzelné, že varuje pred radikalizáciou.

A radikalizujeme sa?

Nikto vo svete nie je nadšený z opatrení, ktoré boli zavedené. Obrovské protesty boli vo Francúzsku, v Holandsku, v krajinách, ktoré považujeme za pokojné, racionálne. Líšime sa v nízkej miere dôvery v autority a v politikov ako takých, za čo si myslím, že si už môžeme sami tým vajataním a otvorenými hádkami. Z pol tucta najvplyvnejších osobností v politike sú tri či štyri antiočkovacie, proti vede a aj vďaka tomu máme obrovskú nedôveru vo vakcíny.

V pondelok ste sa zúčastnili výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol zvolaný primárne pre nasadenie informačno-technických prostriedkov na poľovníckej chate, ktorú užíva Norbert Bödör. Aký máte na túto akciu názor? 

Keď som prvýkrát videl video a čítal prepisy, tak som premýšľal, čo to je za pocit, odkiaľ to poznám. Potom som si uvedomil, že je to, ako keď primátor Vallo otváral tú časovú schránku zo 17. storočia. Bol to návrat do éry Fica, ktorá tu už bola a môže tu byť pokojne znovu so všetkým, čo k tomu patrí. Zistili sme, že rozdiel medzi Robertom Ficom a Kajetánom Kičurom je, že jeden si drží zlato v zlatých tehličkách a druhý v zlatých minciach, ale tým sa to končí. V tomto bolo možno dobré, že videá sú na svete a pripomenulo to, že človek, ktorý je zrazu tretí v prieskumoch a rastie, je niekto, s kým máme bohaté a veľmi zlé skúsenosti a je zodpovedný za to, že keď sa preberala moc, tak sklady štátnych hmotných rezerv boli rozkradnuté. Ale nepovažujem za normálne, že nahrávka tak rýchlo unikla. Takto spravodlivosť nemôže fungovať. Keď som počul teóriu o pytliactve, tak mi vyletelo obočie nahor. Máme v sebe už všetci takú zdravú skepsu, preto som aj šiel na ten výbor. No musím povedať, že ani opozícii sa nepodarilo nabúrať verziu vlády, že odpočúvanie bolo nelegitímne.

Bola to náhoda, že sa vyšetrovalo pytliactvo a popritom sa zistilo toto, alebo to bola zámienka? 

Človek tomu nechce veriť, nemáme dobrú skúsenosť s dôverou autoritám, ale na výbore som nepočul nič, čo by moju zdravú skepsu pretavilo v otvorené podozrenie.

Keď sa nahrávky zverejnili, tak ste k tomu napísali: “Mal som tú ,česť‘ ako vysoký úradník na ministerstve obrany mať odpočúvaný telefón, z príčin, ktoré sa nikto neunúval vysvetliť.” Kedy sa to dialo?

2006, 2007. Keby sme nemali zastreté záclony, tak by ste videli z okna vášho štúdia moju kanceláriu. Bol som riaditeľom pre obranné plánovanie. Generálny riaditeľ sekcie bol odvolaný a zhruba desať mesiacov som robil aj zastupujúceho generálneho riaditeľa politickej sekcie.

 Ako viete, že ste boli odpočúvaný?

Pretože mi boli moje vlastné rozhovory citované vtedajším ministrom pánom Kašickým a bolo mi povedané, že som nedostatočne lojálny voči tejto vláde a že si mám dávať pozor na to, čo v telefónoch hovorím. Krátko nato som rezignoval, pretože v takýchto podmienkach, s takýmito ľuďmi som robiť nechcel.

Foto N – Vladimír Šimíček

Spätne ste sa o to zaujímali?

Riešil som to, zavolal som šéfovi vojenského spravodajstva a spýtal som sa ho, či je niečo, čo odo mňa potrebuje vedieť, a ak áno, nech pokojne príde na kávu, že nič netajím. Na to som už nedostal odpoveď.

Smer hovorí, že ide o odpočúvanie politického lídra. Je to, čo sa dialo na chate, politická činnosť?

Aj po skúsenosti, ktorú som mal ja, má u mňa Smer nulovú kredibilitu, keď frflú a sťažujú sa na odpočúvanie, ale to neznamená, že aj oni nemajú práva. K tomu, či odpočúvanie bolo legitímne, treba pristupovať vážne. Nie som členom branno-bezpečnostného výboru, ale išiel som naň ako jediný nečlen a to, čo som priamo počul od ministra vnútra alebo policajného prezidenta, zatiaľ nezmenilo moju zdravú skepsu na nič závažnejšie.

Keď sa na tie stretnutia pozriete, čo vidíte?

Vidím partiu ustráchaných ľudí, ktorí sa tak trochu právom boja, že ich dobehne právo a spravodlivosť za to, čo urobili. Vidím ľudí, ktorí sa snažia zakryť stopy a ohýbať svoje výpovede tak, aby sa neprišlo na to, čo reálne robili, aby ochránili samých seba a ľudí, ktorí sú im blízki. Či je to, čo vidím, trestné alebo porušením zákona, to nie je na mne. Progresívne Slovensko sústavne vyčíta Ficovi, ale aj tejto vláde rozhodovanie od pása, odfajkovávanie si, kto už sedí v base a kto tam ešte len pôjde. To je nešťastné. Úlohou politikov je nastaviť systém spravodlivosti tak, aby fungoval dobre, a potom dať od neho ruky preč. Politici by nemali určovať, kto je vinný a kto je nevinný.

Robert Kaliňák na tých nahrávkach hovorí: „To všetko, čo sa tu dnes deje, má životnosť tri roky. Potom normálne príde rehabilitačný proces, prijme sa špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za rúška, a všetky veci pôjdu do p..e, špecializovaný sa zruší. Aký je váš postoj k úradu špeciálnej prokuratúry a špecializovanému trestnému súdu? 

Keby si generálna prokuratúra a normálne prokuratúry robili svoju prácu dobre, tak asi nepotrebujeme špeciálnu. Ale tu bola situácia, keď sa nevyšetrovalo absolútne nič. Špeciálna prokuratúra vznikala v čase, keď sa bolo treba vysporiadať s tou apolitickou mafiou, ktorá doslova rezala hlavy, pochovávala ľudí. Mafia sa metamorfovala v niečo politickejšie, sofistikovanejšie. Už nejazdí na vykričaných amerických autách, ale na pekných mercedesoch, ale to ju nerobí o nič menej škodlivou. Je dobre, že špeciálnu prokuratúru máme, a pripomínam, že musí fungovať tak ako každý iný orgán štátu, podľa prísnych pravidiel hry. Nebolo by nič horšie, ako keby sme spätne zistili, že sa pri vyšetrovaní zločinov Smeru ohýbali zákony.

Poslanec SaS Alojz Baránik predložil do parlamentu návrh novely Trestného poriadku, ktorý keby bol prijatý, tak by generálny prokurátor mohol využiť paragraf 363 iba v neprospech obvineného. Zahlasujete za to? 

Nie. Máme veľmi silný tím právnikov, riešili sme to, ale často na úrovni krajských prokurátorov sú ľudia, ktorí sú prehnane motivovaní a 363-ka mala svoje odôvodnenie. Obmedziť ju, tak ako to navrhuje pán Baránik, mi nie celkom sedí, ale určite sa o tom ešte budem chcieť poradiť s našimi právnikmi.

Ako vnímate rozhodnutia generálnej prokuratúry pod vedením Žilinku, ktorými bolo zastavené vyšetrovanie Vladimíra Pčolinského alebo Petra Brhela?

Jedno z mojich najlepších rozhodnutí v politike je, že som nehlasoval za pána Žilinku, keď bol navrhnutý za generálneho prokurátora. Vnímam to kriticky. Moju dôveru stratil už v kauze Vietnamec. Cítil som z neho, že celá jeho snaha je zameraná na to, aby dokázal, že sa to nestalo tak, ako hovorí Denník N a iné médiá. A už vôbec nereagoval na moje otázky na výbore.

Najvážnejšie bolo asi to, že vôbec spochybňuje, že tu ten unesený bol, a odvoláva sa na rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý to nehovorí. 

Presne. Ktorý to vôbec nehovorí, a to mu bolo vytknuté aj na výbore.

Ten súd hovorí len to, že nie je preukázané, že by o tom ktokoľvek z našich ministrov vedel, ale o tom, že tu bol unesený, nikto v Nemecku nepochybuje. 

Presne tak. Pán Žilinka nemá moju dôveru a, bohužiaľ, situácia je stále taká, aká je.

Vy ste sa veľmi v strane nepostavili ani za zadržaných vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol. Prečo?

Nemám pocit, že by sme sa nepostavili. Dávame si veľký pozor na to, aby sme neboli tými, kto od pása rozhoduje o vine a nevine. Toto myslíme smrteľne vážne. Naša líderka Irena Biháriová, Braňo Vančo, šéfka legislatívy Lucia Plaváková, to sú všetko právnici, sedíme nad všetkými prípadmi poctivo, rozoberáme ich, a keď je zákon jasne porušený, nemáme najmenší problém sa postaviť na stranu zákona a na stranu autorít. V prípade bezrúškarov sme jasne povedali, že stojíme na strane práva. V prípade pána Čurillu sme nechali procesy prebehnúť svojím tempom a som rád, že boli prepustení a dúfam, že budú zbavení obvinení. Už len preto, že chcem veriť, že pri vyšetrovaní zločinov Smeru sa postupuje dobre. Bolo by katastrofou, keby sa ukázalo, že ľudia, ktorí sú najviditeľnejší pri vyšetrovaniach, hrajú krivo.

O PS sa hovorilo ako o strane, ktorá bude prvá, čo prelomí delenie politiky na Slovensku a vytvorí veľkú vládu s Petrom Pellegrinim a nastane zmier dvoch táborov. Ale potom prišlo svedectvo Františka Imreczeho o tom, že aj Peter Pellegrini prijal úplatok 150-tisíc eur v krabici od šampanského. Zmenila táto krabica niečo na vašom pohľade na Pellegriniho? 

Počúvam o tom, ako sa v PS-ku údajne hovorí o vláde s Pellegrinim, odvšadiaľ, len nie z PS. Som tam šesť mesiacov aj s cestou, som v úzkom vedení, v predsedníctve a nepočul som jednu jedinú diskusiu o tom, že by sa vládlo s Petrom Pellegrinim. Do posledných volieb sme išli s tým istým krédom a cieľom ako všetky príčetné opozičné strany, že éra Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktorý bol pravou rukou a tvárou tejto vlády, sa musí skončiť. Evidujem, že Peter Pellegrini si zobral so sebou do Hlasu ľudí, ktorí sú živými tvárami a zosobneniami niektorých najhorších excesov éry Smeru.

Až do Imreczeho svedectva mohol byť Pellegrini vnímaný ako menšie zlo a aj sám sa snažil hovoriť, že nesedel pri stole, keď sa rozdávali karty. Posunula krabica od šampanského vaše vnímanie Pellegriniho?

Krabicu vnímam, ale pripisujete jej význam, ktorý v našich hlavách nikdy nemala. Neviem, akú koalíciu a s kým si Peter Pellegrini vysníval, ale zo strany PS nikdy nebola diskusia, že by sme boli súčasťou vlády s Hlasom. Okrem toho, bavíme sa rok a pol po posledných voľbách a dva a pol roka pred najbližšími voľbami. Budovať koalície v tomto momente by bolo naivné. V tomto sme veľmi skromní a najskôr treba vyhrať ďalšie voľby.

Zmenilo Imreczeho svedectvo váš pohľad na Pellegriniho?

Nezmenilo, pretože nikdy nebol dobrý. Povedalo nám to len to, čo sme vždy šípili, že pán Pellegrini nie je v ničom zásadne lepší. To, že je milší, trochu menej chrlí síru, viac sa usmieva ako Robert Fico, to ešte z neho nerobí niekoho, kto nebol celé roky komplicom pána Fica a kto mu verne neslúžil. Navyše nikdy nevysvetlil svoj byt v River Parku, príbehu o predanej garáži asistentovi verím asi tak sekundu a pol.

V Hlase je poslanec Peter Kmec, tiež bývalý veľvyslanec v USA, kandidoval za Smer, ale zo strany odišiel. V podstate podobný osud ako váš, komunikujete spolu?

Je to dobrý kamarát, poznáme sa roky, diplomacia nie je veľká, stretli sme sa spolu veľakrát, či v súkromí, alebo pracovne. To, že sú v strane Hlas dobrí ľudia a Petra Kmeca považujem za dobrého človeka, nemení nič o nekompatibilite Progresívneho Slovenska a Hlasu. Žijeme na Slovensku, v malej krajine, kde každý pozná každého a s výnimkou fašistov mám v každej strane, aj v Smere, ľudí, s ktorými som sedel osobne, ktorých poznám a s ktorými pôjdem hocikedy na kávu.

V apríli 2021 ste kolegovi v rozhovore povedali: „Obrovským ponaučením z volieb z roku 2020 je, že bolo chybou, že sa zodpovedné sily nespojili.“ S kým sa teda spojí PS?

Nie je to celkom na nás. My sme sa pokúsili, ale napriek našim snahám sa nie celkom podarilo spojenie so Spolu. Len za tých šesť mesiacov, čo som v PS, som zažil dva pokusy o spájanie PS a Spolu. Bohužiaľ, nie z našej viny, ale z rozhodnutia dvoch rôznych lídrov Spolu – pána Hipša a pána Kollára z toho zišlo.

Vy ste pritom hovorili, že Miro Kollár je vám blízky a rozumiete si. 

To neznamená, že si rozumieme vo všetkom. Práve preto, že sme kamaráti, sme si to veľmi otvorene povedali, nebola to príjemná konverzácia. Zo Za ľudí sme s Mirom Kollárom odchádzali zhruba v rovnakom čase a vychádzal som z toho, že skôr či neskôr sa obaja zídeme v novom zlúčenom PS a Spolu.

Je to dnes už vylúčené?

Neviem si to celkom predstaviť. Vnímam, že sa pán Kollár vyhranil voči spájaniu. Či si chce vyskúšať ísť sám, nabrať trochu viac na sile a vyrokovať lepšie podmienky, alebo to myslel inak, uvidíme. Videl som podmienky, ktoré PS ponúklo Spolu, a boli veľmi štedré. Ľudia nás potrestajú, ak sa kvôli našim žabomyším rozdielom nebudeme vedieť spojiť. Vidíme Česko.

Čas vám beží. 

Nie našou chybou k zlúčeniu neprišlo. Všetkých v PS to mrzí. Ľudia očakávajú, že ukážeme, ako vnímame vážnosť situácie a že reálne vnímame možnosť návratu Smeru, čo vnímame. Sme pripravení urobiť všetko preto, aby sme tábor príčetnej opozície spojili. Koalícia prehajdákala dôveru ľudí. Ako inak si vysvetliť pád percent OĽaNO alebo Za ľudí. Dnes je PS silnejšie ako tri zo štyroch koaličných strán.

Súčasťou diskusií o spájaní je aj to, či sa bude v PS meniť líder. Mal by byť predsedom strany Michal Šimečka?

Nikdy to nebolo súčasťou diskusie a výmena lídra nie je na stole. Irena Biháriová je legitímne zvolenou predsedníčkou PS.

Mala by viesť stranu do volieb?

Bude ju viesť do budúceho snemu, máme svoj vnútrostranícky proces.

Máte názor, či by mala zostať predsedníčkou?

Momentálne ani neevidujem, že by bol iný kandidát.

Hovorí sa o Šimečkovi. 

Možno, ale ja som nepočul o inom kandidátovi. Platí to, čo som povedal aj v rámci súperenia v Za ľudí, kde som podporoval Mira Kollára proti Veronike Remišovej. Keď budú na stole dvaja alebo viacerí kandidáti a kandidátky s rôznymi víziami, tak si ich vypočujem a porovnám. Zatiaľ evidujem, že je predsedníčkou Irena Biháriová, ona bola tá, ktorá ma do PS pozvala.

Podporujete tri reformy, ktoré odmieta Boris Kollár – teda súdnu mapu, prechod národných parkov pod ministerstvo životného prostredia a reformu nemocníc?

Keď Boris Kollár prvýkrát pohrozil odchodom z koalície, tak sa všetky mikrofóny obrátili na mňa a na Mira Kollára, pretože v tom prípade sú naše dva hlasy rozhodujúce. Vtedy som povedal, že nedávame vláde žiadny bianko šek, nebudeme podporovať zlé zákony. Tieto tri veci som pozorne prešiel. K zdravotnej reforme som sedel dva- či trikrát s jedným z jej hlavných autorov s pánom Dvořákom, osobne som hovoril s pánom Lengvarským. Náš environmentálny tím, pán Hojsík si veľmi dobre prešiel zákon o národných parkoch, ani s tým nemáme problém a nemám problém ani s návrhmi pani Kolíkovej. Asi by sme začali so súdnou reformou z trochu iného súdka, pretože začať zlučovaním súdov, presúvaním ľudí z budovy do budovy je vždy to najproblematickejšie a možno nie vždy to najefektívnejšie, ale nie je to na úrovni, že by sme hlasovali proti.

V parlamente ste hlasovali za odvolanie ministra Krajniaka. Bolo to prvýkrát, čo ste hlasovali za vyslovenie nedôvery ministrovi tejto vlády?

Prvýkrát. Pána Sulíka som podržal, pretože napriek zverejneným obvineniam som nepočul nič, čo by vystúpilo na úroveň, že by som sa mal zdržať. V prípade pána Mikulca som sa zdržal. Trochu sa poznáme, tykáme si, nie sme žiadni kamaráti, nemá moju dôveru. Myslím, že po roku a pol už nemôže poukazovať na nominantov Smeru a že v polícii to nefunguje, lebo sú tam rôzne nášľapné míny. Už je to aj jeho rezort. V prípade pána Krajniaka nebolo pochýb. Pardon, ale ukradnutých 24 miliónov z najcitlivejšej časti pomoci v najcitlivejšom čase, to nie je málo. Navyše, to, čo počúvame v poslednom čase od pána Kollára, z jeho strany, aj o pláne obnovy, je hrôza za hrôzou. On si buď vôbec neprečítal plán obnovy, alebo nevie, čo je on. Jeho hnutie začína byť reálnym problémom pre Slovensko.

Je ešte nejaký iný minister tejto vlády, kde by ste hlasovali za odvolanie? 

Keby sa dal odvolať predseda parlamentu, tak áno. Neviem, ako dlho táto koalícia plánuje fungovať tak, ako funguje. Je možné, že už v utorok o 11.00 prebehne prvé hlasovanie, kde sa Sme rodina vyslovene vzbúri – národné parky budú prvým testom. Hovorím to opatrne, pretože už minulý týždeň som počul, že sa určite bude hlasovať o zdravotníctve, a nehlasovalo sa. Neviem, ako chce Slovensko fungovať za tejto situácie. Vzbura Borisa Kollára proti reformám v pláne obnovy nie je len tak. Toto nás môže stáť obrovské peniaze.

Z vyjadrení predstaviteľov PS to miestami vyzerá, že by ste chceli pád vlády. Neobávate sa, že by predčasné voľby vrátili Roberta Fica k moci?

Ešte som ani raz nevidel voľby, ktoré by dopadli tak, ako ukazovali prieskumy šesť mesiacov pred voľbami. Keby sa teraz vyhlásili voľby, potrvá minimálne pol roka, kým sa realizujú. Šesť mesiacov pred poslednými voľbami malo PS 12 percent, Za ľudí 11 a už sme sa tešili na zostavovanie vlády s pánom Štefunkom, Trubanom a inými. Môže to dopadnúť ešte úplne inak.

Chcete predčasné voľby?

Nemusí sa to skončiť návratom Smeru, ale tá obava je reálna, nebezpečenstvo je väčšie. Robert Fico by si už nenechal ujsť zabetónovanie systému. Jeho hlavným ponaučením bude, že už nikdy nesmie pripustiť slobodné voľby, aby sa mu nestalo, že on a jeho ľudia sú jednou nohou v base. Pokojne sa môže vybrať Orbánovou cestou. Je to obava, pre ktorú aj ja zle spávam, a toto by som nechcel mať na svedomí.

Keď tu bol líder OĽaNO Igor Matovič, tak sme sa ho pýtali, či s vami a Mirom Kollárom rokuje o prípadnej podpore vlády bez Borisa Kollára, keďže to reálne každú chvíľu hrozí. Povedal, že s vami osobne nehovorí. Považujete to za chybu?

Nevidím dôvod s ním hovoriť. Igor Matovič je minister financií, nevidím zákon z jeho dielne, ktorý by bol na pretrase.

Je stále lídrom najsilnejšej vládnej strany. 

To je možné, hovorím priamo s ministrami, ktorí zákony majú, prípadne so štátnymi tajomníkmi. S ministrom školstva som nehovoril len preto, lebo som hovoril priamo s autorom reformy. Nechýba mi táto komunikácia a netajím sa tým, že s pánom Matovičom nemáme dobrý vzťah. Z koalície som odchádzal na protest proti pánovi Matovičovi, pretože odmietol prevziať zodpovednosť za katastrofálnu druhú vlnu.

Matovič na otázku, či to nepovažuje za chybu, povedal: „K Valáškovi mám taký zvláštny vzťah, jeho mama ma učila fyziku a jeho otec mi predpisoval vložky do topánok, keď som mal tri roky, lebo som mal ploché nohy.“ Pamätajú si vaši rodičia na Igora Matoviča? 

Pamätajú. Trnava je malé mesto. Aj za mojich čias, za čias pána Matoviča a mimochodom aj pani Biháriovej, ktorá je tiež z Trnavy, tu bolo iba jedno gymnázium. Každý, kto išiel na vysokú školu, prešiel tým istým gymnáziom. A keďže boli iba dve fyzikárky, tak bola 50-percentná šanca, že prejdú rukami mojej mamy. Ale osobne sme sa nepoznali, je odo mňa mladší.

Rodičia o ňom niečo povedali?

Nie. Aj moji rodičia sú diskrétni, hoci nie sú v politike.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Boris Kollár

Maroš Žilinka

Progresívne Slovensko

Slovensko

Teraz najčítanejšie