utorok

Európa je pri riešení utečencov odkázaná aj na Turecko, ktoré to chce využiť

Turecký prezident zvyšuje svoju cenu v Európskej únii v súvislosti s utečeneckou krízou.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. FOTO - AP

Ešte prednedávnom bol pre svoje autoritárske ťahy turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v Európe takmer persona non grata. Dnes ho ale Európa potrebuje. Dôvodom sú utečenci a skutočnosť, že aj cez Turecko sa dostávajú do EÚ.

Únia si myslí, že ak by Turecko ostrejšie strážilo svoje hranice a pobrežie, zlepšilo pomery dvoch miliónov utečencov na svojom území, riešilo prevádzačov a súhlasilo s vytvorením takzvaných hotspotov, teda miest, kde by európski úradníci posudzovali azylantov, príliv utečencov by to mohlo oslabiť.

Ankare už na to vyčlenila miliardu eur. Turci ale hovoria, že ich výdavky s utečencami sú oveľa vyššie.

Niečo za niečo

Turecko, čiastočne oprávnene, Európanov kritizuje za to, že utečencov začali riešiť, až keď im začali klopať na dvere. A pri kritike a príspevku z európskej pokladnice sa nezastaví.

Podľa Guardianu budú Turci chcieť zrušenie vízovej povinnosti pri ceste do Európy, ale aj zaradenie na zoznam bezpečných krajín, čo by znamenalo prehliadnutie ich represívnej politiky voči Kurdom, tlaku na médiá a problémov s ľudskými právami.

EÚ považuje za bezpečnú krajinu štát, ktorý má demokratický systém, nie je tam perzekúcia, mučenie, neľudské zaobchádzanie, nehrozí tam násilie či ozbrojený konflikt.

V Turecku budú o tri týždne parlamentné voľby a posun vo vízovej politike, rovnako ako posilnenie medzinárodného postavenia by pomohlo Erdoganovej Strane spravodlivosti a rozvoja.

Turecký denník Zaman napísal, že Európska komisia o týždeň odložila zverejnenie správy o pokroku Turecka pri vyjednávaniach o vstupe do EÚ. Hoci európski úradníci dementovali špekulácie, že by to mohlo byť preto, aby Brusel mohol zmierniť svoje stanovisko k tureckej politike výmenou za pomoc s utečencami, je to príliš veľká náhoda.

Predchádzajúce správy boli k Ankare kritické.

Obavy o Kurdov

Turecký prezident Erdogan, ktorý sa v týchto dňoch stretol s predstaviteľmi európskych inštitúcií, presadzuje vytvorenie nárazníkovej zóny na severe Sýrie, kam by sa mohli presunúť civilisti. Brusel to však vníma skôr ako snahu Turecka vysporiadať sa s Kurdmi. Viacero európskych politikov túto myšlienku v minulosti zamietlo.

Ani Erdogan nie je až taký silný pred voľbami, ktoré rozhodnú o tom, či sa mu podarí presadiť prezidentský systém podobný Putinovmu Rusku.

"Erdogan chce nejakú novú dohodu o pomoci s utečencami, niečo nové a špeciálne, nie niečo, čo vyplýva z doterajšej pomoci," povedal AFP Ian Lesser z bruselského think- tanku German Mashall Fund.  To by ho v Turecku mohlo ukázať ako štátnika, ktorý využíva európsku slabosť a problémy s utečencami na posilnenie záujmov krajiny.

Analytici sa zhodujú, že aj po vstupe Ruska do konfliktu v Sýrii, EÚ a Turecku nezostáva nič iné len spolupracovať. "Bez tureckej podpory sa utečenecká kríza nedá vyriešiť," tvrdí think- tank European Stability Initiative.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom