Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: V Minsku pristáva lietadlo za lietadlom, Lukašenko rozpútal krízu na hranici EÚ

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Lukašenko stratil zábrany. 2. Biden poslal Orbánovi jasný signál. 3. Portugalskí vojaci pašovali diamanty

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

Poľsko ostáva v centre európskeho diania. Po konflikte s EÚ, ktorý zašiel tak ďaleko, že sa spustili debaty o polexite, je témou nápor migrantov na východnej hranici, ktorý má na svedomí bieloruský režim.

Tentoraz Únia stojí na strane Poľska a Lukašenkovi chce dať jasne najavo, že zašiel ďaleko. Má na to dobrý dôvod: ďalšiu veľkú krízu pri téme, ktorá tak veľmi polarizuje spoločnosť, nepotrebuje.


Európa: Lukašenko stratil zábrany

Na jednej strane tisíce migrantov, na druhej strane tisíce vojakov. Tak vyzerajú zábery z poľsko-bieloruskej hranice, ktoré tento týždeň prinútili predstaviteľov Poľska a EÚ k veľmi tvrdým vyjadreniam.

Spor prebieha na tej najvyššej politickej úrovni. Kým po boku Poľska stojí Únia, Lukašenko sa môže spoľahnúť na Putina.

A medzi nimi sú obyčajní ľudia, ktorých bieloruský režim využíva ako politickú zbraň a ktorí teraz trpia na hranici štátu, o ktorom zrejme ešte pred pár týždňami nevedeli takmer nič.

O čo ide: Keď pred pár rokmi do Európy prichádzali státisíce migrantov z konfliktných zón, išli hlavne cez Turecko, Balkán a Stredozemné more.

Preto boli správy o tom, že zrazu sa chcú na územie EÚ dostať cez Poľsko a pobaltské štáty, najprv prekvapujúce. Potom sa však našlo vysvetlenie. Na severovýchod Európy neprišli náhodou.

Pomáha im v tom bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko, ktorý od augusta minulého roka bojuje o politické prežitie. Únia sa ho snaží dotlačiť k tomu, aby ustúpil demokratickej opozícii, a preto na neho zaviedla sankcie.

Najkritickejšie voči nemu vystupujú štáty, ktoré s Bieloruskom susedia – Poľsko a pobaltské republiky. No a Lukašenko sa im pomstil tak, že vyvolal krízu na ich hraniciach.

Kam to zašlo: Táto situácia trvá mesiace, no kritické rozmery nabrala tento týždeň. EÚ správanie bieloruského režimu označila za cynické, šokujúce a brutálne. Lukašenkovi sľubuje ďalšie sankcie.

Je dosť možné, že sa budú týkať bieloruských aeroliniek, ktoré si prenajímajú lietadlá od firiem z členských štátov EÚ. Ak by na ne Únia uvalila sankcie, už by to nemohli robiť.

Bielorusko totiž do Minska zváža ľudí z Blízkeho východu a severnej Afriky. Dá im víza a nádej, že odtiaľ sa potom cez hranice dostanú do členského štátu EÚ.

Denník New York Times zistil, že v irackom Kurdistane sú agentúry, ktoré si za takýto servis pýtajú tritisíc dolárov. To, že za týždeň na letisku v Minsku pristanú desiatky lietadiel z Blízkeho východu, teda nie je náhoda.

A nesúvisí to ani s tým, že by sa Bielorusko zrazu stalo zaujímavou turistickou destináciou.

Čo bude ďalej: Problém pre EÚ je, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie. Aká vážna je situácia, ukazuje aj fakt, že ruskému prezidentovi už dvakrát osobne volala Angela Merkelová. Povedala mu, že by mal využiť svoj vplyv na Lukašenka, aby sa situácia zlepšila.

Putinovi však tento chaos vyhovuje a podporu pre Lukašenka dáva najavo aj preletmi ruských bombardérov nad Bieloruskom.

Trpia však ľudia, ktorých k hraniciam doviezli s falošnou nádejou. Aj OSN kritizuje, že tam sú v zime, bez jedla a pod tlakom vojakov z oboch štátov, ktorí sa ich snažia zatlačiť na tú druhú stranu hranice.

Poľsko do oblasti nechce púšťať novinárov, mimovládky ani Frontex a zdá sa, že to, čo sa tam deje, nie je úplne v súlade hodnotami EÚ.

Tá však spoločne s poľskou vládou argumentuje, že tentoraz je situácia iná ako v roku 2015. Nejde totiž o humanitárnu a migračnú krízu, ale o útok na jej hranice, za ktorým je jeden cynický autoritár. A možno aj dvaja.

Migranti na hranici Bieloruska a Poľska. Foto – TASR/AP

Severná Amerika: Biden poslal nepríjemný signál Orbánovi

Po tom, čo z Bieleho domu odišiel Donald Trump, už Viktor Orbán vo Washingtone nie je taký obľúbený. Trumpov nástupca Joe Biden to dal najavo pri tvorbe zoznamu hostí na svoj veľký samit o demokracii.

O čo ide: Biden vo svojom volebnom programe, v sekcii s názvom Americké líderstvo, sľuboval, že počas prvého roka vo funkcii zvolá samit o demokracii.

Cieľom má byť diskusia o posilnení demokratických inštitúcií a o tom, ako čeliť výzve, ktorú predstavuje úpadok demokracie vo viacerých štátoch a ohrozenie hodnôt.

Bidenov prvý rok v Bielom dome sa pomaly blíži ku koncu a dnes už vieme, že virtuálny samit sa uskutoční 9. a 10. decembra.

Koho nezavolali: Budú na ňom zástupcovia štátov z celého sveta vrátane Slovenska. Na zozname pozvaných však chýbajú dvaja spojenci USA, ktorých dobre vystihuje spomínané slovné spojenie úpadok demokracie.

Je to Maďarsko, ale aj Turecko. Absencia Maďarska však pri pohľade na zoznam plánovaných účastníkov svieti najviac. Všetky ostatné štáty EÚ na ňom sú.

Neznamená to koniec spojenectva medzi Washingtonom a Budapešťou, no zo strany Bieleho domu je to veľmi silný signál.

Orbán a americká pravica: Asi netreba pripomínať, prečo je Orbánova vláda z hľadiska demokratických hodnôt vnímaná ako problematická.

Trumpovi to neprekážalo, jeho vláda mala s Orbánom dobré vzťahy aj na politickej úrovni, no zdá sa, že Biden si od neho radšej chce držať odstup.

Možno aj preto, že maďarský premiér je hviezdou pre spektrum voličov, ktoré čerpá svoje informácie najmä z televízie Fox News. Tá si dokonca v lete spravila výjazd do Budapešti, počas ktorého priniesla veľké interview s Orbánom.

Využije to Orbán? To, či bude mať Bidenov samit nejaké hmatateľné výsledky, je otázne. Dnes pri tejto otázke vládne skôr skepsa.

Už teraz však môžeme ako jeden z dôsledkov brať potvrdenie toho, že vzťahy USA a Maďarská sú na bode mrazu.

Tak to zrejme aj ostane, kým budú obaja politici pri moci. Orbána však netreba podceňovať, aj túto skutočnosť maďarský premiér určite využije na domácej scéne. Napríklad tak, že bude opakovať teóriu o zahraničnej snahe manipulovať predvolebnú kampaň v Maďarsku.

Viac sa dočítate v článku Zoltána Szalaya.


Ázia: Atentát na irackého premiéra

Iracký premiér prežil pokus o atentát. Na jeho rezidenciu zaútočili tri drony, tie podľa všetkého patrili milícii, ktorú podporuje Irán.

O koho ide: Mustafa Kázimí je bývalý novinár a právnik, ktorý roky ako kritik Saddáma Husajna žil v exile v Európe.

Po jeho páde bol šéfom irackej tajnej služby a v máji minulého roka sa stal premiérom. Kázimí má dobré vzťahy s predstaviteľmi americkej vlády.

Naopak, politici z Iránu a iracké milície, ktoré Teherán podporuje, ho nemajú radi. Vinia ho aj z toho, že má podiel na smrti iránskeho generála Solejmáního, ktorého vlani v januári zabili Američania.

Čo sa stalo: Kázimí sa v nedeľu stal terčom atentátu. Pri jeho rezidencii v takzvanej Zelenej zóne, prísne stráženej časti Bagdadu, vybuchol dron s bombou.

Zdroje z bezpečnostného prostredia, ktoré sa rozprávali s novinármi z agentúry Reuters, tvrdia, že za útokmi sú proiránske milície.

Okrem toho, že nie sú spokojné s Kázimím, má vraj ísť aj o reakciu na októbrové parlamentné voľby. V nich politické hnutie Fatah spojené s Iránom utrpelo porážku.

Iracký premiér. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Fatah odmieta uznať výsledky volieb a v Iraku rastie napätie. Dôkazom je atentát na premiéra, ktorý z útoku vyviazol bez vážnejších zranení.

Prezident útok na premiéra označil za pokus o prevrat, líder najsilnejšej irackej strany zas tvrdí, že ide o snahu vyvolať v Iraku chaos, ktorý by vyhovoval neštátnym aktérom.

Experti na Irak vravia, že pokus o atentát je veľmi vážna vec, no neočakávajú, že by to viedlo k otvorenému boju medzi jednotlivými frakciami.


Latinská Amerika: Pozatváral opozičných politikov, aby vyhral „voľby“

Nikaragujský autoritársky prezident Daniel Ortega ostáva pri moci. Cez víkend vyhral voľby, ktoré však mali veľmi ďaleko od slobodného hlasovania.

O čo ide: Ortega je bývalý revolucionár, ktorý je prezidentom v stredoamerickej krajine od roku 2007. Nikaragua sa pod jeho vedením stala neslobodnou krajinou a nedeľné voľby to potvrdili.

Ortega v nich spolu so svojou viceprezidentkou, ktorou je jeho manželka, získal 76 percent hlasov. Tak to uvádza štátna volebná komisia.

Nikaragujskému prezidentovi hneď gratuloval venezuelský autoritár Nicolás Maduro, čo dobre vykresľuje, na akej vlnovej dĺžke je Ortega v téme slobodnej politickej súťaže.

Čo urobil: Naopak, americký prezident Joe Biden označil voľby v Nikarague za komédiu. Podľa USA neboli slobodné, transparentné a už vôbec nie demokratické. Rovnaký názor má aj EÚ.

Ortega sa totiž postaral o to, aby nemal skutočných súperov. Od jari v krajine zadržali 40 predstaviteľov opozície, medzi nimi aj sedem politikov, ktorí chceli bojovať o prezidentskú funkciu.

USA preto Ortegovi odkazujú, že môžu použiť ďalšie diplomatické a ekonomické nástroje, aby ho prinútili vrátiť sa na demokratickú cestu.

Čo bude ďalej: 76-ročný politik však dlhodobo tieto výzvy ignoruje. Zo zahraničia aj od obyvateľov svojej krajiny. Ak demonštrujú, tak protesty tvrdo potlačí s pomocou polovojenských organizácií.

Mimochodom, aj tu si môže podať ruku s Madurom, ďalším politikom, ktorý sa drží úradu za každú cenu.

Ortega sa takto dostal k štvrtému funkčnému obdobiu v rade. A ťažko očakávať, že teraz sa niečo zmení na jeho prístupe k demokracii.


Afrika: Vojaci vraj pašovali diamanty

Portugalskí vojaci sú podozriví z toho, že zo Stredoafrickej republiky pašovali drogy, diamanty a zlato. V krajine sú súčasťou medzinárodnej misie OSN.

O čo ide: Stredoafrická republika patrí medzi štáty s najhoršími podmienkami na život.

Dlhodobo sa drží na dne všetkých rebríčkov, ktoré zohľadňujú úroveň ekonomického rozvoja, demokracie a slobody.

Napríklad v Indexe ľudského rozvoja, ktorý sa považuje za jeden z najkomplexnejších, je na tom horšie len Niger.

Stredoafrická republika je na tom tak zle aj napriek tomu, že má veľké zásoby nerastných surovín, najmä zlata, diamantov, uránu či kobaltu. Tieto suroviny v centre celej kauzy, ktorá zasiahla portugalskú armádu.

Čo sa stalo: Skupina vojakov je podozrivá z toho, že pašovala drahé nerastné suroviny. Podľa vyšetrovateľov pracovali ako kuriéri pre medzinárodnú zločineckú sieť.

Polícia v Portugalsku tento týždeň prehľadala stovky domov a zadržala desať ľudí, medzi ktorými sú aj vojaci.

Na pašovanie údajne využívali vojenské lietadlá, ktoré lietali medzi africkým štátom a Portugalskom. Ako píšu portugalské médiá, ich náklad sa nekontroluje, preto to mali jednoduchšie.

Čo bude ďalej: Vyšetrovatelia niektoré diamanty vystopovali až do belgických Antverp, kde sa predávali za milióny eur.

Portugalské ministerstvo obrany o týchto podozreniach vedelo už v roku 2019 a podľa ministra o nich informovalo aj OSN. Vojakov, ktorých sa to týka, už do misií neposielali.

Zatiaľ nie je jasné, či vyšetrovanie povedie aj k zadržaniu ďalších členov armády, podľa ministerstva išlo iba o aktivity jednotlivcov, nie systémový problém v ozbrojených silách.

Ministerstvo takto bojuje aj o reputáciu portugalskej armády, ktorá je v mierovej misii OSN v Stredoafrickej republike od roku 2014.

Meno týždňa: Frederik Willem de Klerk

Foto – TASR/AP

Vo veku 85 rokov zomrel bývalý prezident Juhoafrickej republiky a držiteľ Nobelovej ceny za mier. De Klerk bol prezidentom do roku 1994, keď voľby vyhral Africký národný kongres. Prezidentom sa následne stal bojovník proti apartheidu Nelson Mandela.

De Klerk bol v úrade v čase, keď sa v JAR zrušil zákaz politických strán a prepustili sa politickí väzni. Zároveň však predtým bol súčasťou systému, ktorý utláčal väčšinové obyvateľstvo v krajine.

Foto týždňa

V čase, keď sa stupňuje napätie medzi Čínou a Taiwanom a hovorí sa o tom, či by ostrovnému štátu prišli na pomoc Spojené štáty, buduje Čína v púšti makety amerických lietadlových lodí.

Ukazujú to satelitné snímky spoločnosti Maxar. Čína zjavne vybudovala železničnú trať, po ktorej môže maketu posúvať, aby simulovala pohyb lode. Analytici si myslia, že takto môže trénovať prípadný vojenský súboj s USA.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Rok po vojne je nenávisť medzi Azerbajdžanom a Arménskom na maxime, „karabašská kliatba“ však tentoraz neplatila

Radikálne zvýšili lekárom platy, pre úplatky ich odvádzali v putách. Ako dopadla Orbánova kontroverzná reforma

Antivaxerov? Tých tu nemáme. Sme solidárni, hovoria Španieli, ktorí možno dosiahli kolektívnu imunitu

Dúfam, že Čína na mňa uvalí sankcie, vraví česká europoslankyňa, ktorá iniciovala cestu na Taiwan

Veľké porovnanie štátov EÚ: Najmenej zaočkované krajiny majú najviac ľudí v nemocniciach

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Bielorusko a Lukašenko

Európska únia

Joe Biden

Migrácia

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Viktor Orbán

Svet

Teraz najčítanejšie