Denník N

Čo všetko sme ochotní obetovať novej automobilke?

Nová automobilka v Nitre má množstvo rizík, o ktorých sa nehovorí. Jedným z nich je, že firme dáme veľké úľavy na továreň, do ktorej si môže priniesť pracovníkov zo zahraničia, pretože u nás je ich málo.

Autor je poslancom NR SR

Opäť sme raz masírovaní mohutnou vládnou propagandistickou kampaňou. Tentoraz sa týka zámeru vybudovať pri Nitre nový závod na výrobu automobilov, pre zmenu so značkou Jaguar Land Rover.

Ako to už v prípade podobných propagandistických aktivít býva, sú jednostranné, všetko maľujú na ružovo a akúkoľvek kritiku označujú za akt namierený proti záujmom Slovenska. O to viac sa treba zamerať na odvrátenú stranu avizovanej grandióznej investície.

A tých slabín, tienistých stránok a rizík spojených s týmto zámerom je celý rad.

Začnime s rýdzo ekonomickou stránku veci, keďže je známe, že Slovensko muselo zahraničnému investorovi ponúknuť lukratívnejšie ekonomické podmienky a rôzne zvýhodnenia v porovnaní s údajnou konkurenciou, s ktorou vraj vláda zviedla neľútostný súboj v zápase o túto investíciu.

Okrem samotnej úvahy o tom, či tieto ekonomické zvýhodnenia sú adekvátne očakávaným prínosom, je užitočné položiť si aj otázku, koľko malých a stredných podnikateľov sa dalo podporiť a následne koľko pracovných príležitostí by sa za tie isté prostriedky dalo vytvoriť.

Jednostranná, zraniteľná a dlhodobo neudržateľná orientácia slovenskej ekonomiky na jeden výrobný a exportný segment, ktorá sa výstavbou a uvedením do prevádzky novej veľkej automobilky ďalej posilní, je veľmi riskantná a nebezpečná.

Zameranie sa na výrobu Land Roverov – namiesto výroby napríklad elektromobilov – je v priamom rozpore aj s našimi záväzkami vo vzťahu k ochrane klímy, bez ohľadu na to, že väčšinu budúceho znečistenia budeme spolu s automobilmi vyvážať.

Pri sľubovanom znižovaní nezamestnanosti sa zabúda na to, že už jestvujúce automobilky majú problém s deficitom kvalifikovaných pracovných síl. Nedopadne to tak, že vytvoríme pracovné príležitosti nie pre našincov, ale pre ľudí zo zahraničia?

Lokalizácia: asi netreba nikoho presviedčať o tom, že keď už má na Slovensko podobná veľká investícia prísť, mala by sa realizovať na východ od Zvolena a Banskej Bystrice, a nie na západnom Slovensku, kde dve veľké automobilky už máme, pričom tretia sa nachádza na (severo)západe Slovenska, ale ani jedna na jeho východe. Ak by sme aj odhliadli od vyššie povedaného, nemožno akceptovať, že opäť nenávratne prídeme o veľkú výmeru ďalších úrodných pôd, namiesto toho, aby sme investorovi ponúkli nekvalitné, neúrodné, prípadne devastované pôdy, akých máme na Slovensku nadostač.

Situácia je o to kurióznejšia, že premiér jedným dychom bojuje proti predaju slovenskej pôdy farmárom zo zahraničia, a zároveň iným zahraničným podnikateľom (ktorí navyše pôdu neplánujú využívať na poľnohospodárske účely) vzácnu úrodnú pôdu (a natrvalo) na „zlatej tácke“ ponúka.

S plánovanou investíciou súvisí aj devastácia hodnôt, ktorých ochrana je v zmysle ústavy vo verejnom záujme. Ide konkrétne o prírodné ekosystémy (napríklad voľne rastúcu zeleň či celé biokoridory – najmä pozdĺž vodných tokov), už spomínaný úbytok vzácneho poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj o tradičné kultúrne hodnoty a genia loci krajiny spoluvytváranej unikátnou národnou kultúrnou pamiatkou – románskym kostolíkom nad obcou Drážovce, pričom charakteristický vzhľad krajiny sa veľkou stavbou zásadne zmení.

last but not least: účelové deformácie nášho právneho poriadku, na ktoré ako jedno z prvých upozornilo združenie Via Iuris. Je verejným tajomstvom, že práve pre spomínanú investíciu sa v poslednom čase dvakrát veľmi účelovo a veľmi nešťastne menili platné slovenské zákony. V oboch prípadoch dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré už z podstaty vylučuje kvalifikované posúdenie možných dôsledkov a rizík predmetného návrhu zákona, nieto ešte jeho prediskutovanie s odbornou či priamo dotknutou laickou verejnosťou.

Naposledy sa tak stalo minulý týždeň a obeťou takejto účelovej zmeny – či povedzme rovno, že znásilnenia – bol stavebný zákon, konkrétne inštitút územného konania, ktorý sa po novom bude vzťahovať aj na niektoré malé stavby, ale nebude sa vyžadovať pri tých najväčších a najrizikovejších investíciách, označených vládou za takzvané strategické. Ide o priame ohrozenie ústavou chránených hodnôt prírody, krajiny a životného prostredia, ako aj o diskrimináciu ústavou zaručených práv potenciálnych účastníkov územného konania.

Najmä z týchto dôvodov sme požiadali pána prezidenta, aby novelu stavebného zákona nepodpísal a vrátil ju do Národnej rady na opätovné prerokovanie.

Teraz najčítanejšie