Denník N

Miroslav Cipár sa stal súčasťou nášho života, svoj čas rozhodne nepremrhal (anketa)

Miroslav Cipár (1935 - 2021). Foto - Adam Šakový/SCD
Miroslav Cipár (1935 – 2021). Foto – Adam Šakový/SCD

Prezidentka Zuzana Čaputová, František Mikloško, Shooty, Ľubomír Longauer a ďalší spomínajú na výtvarníka Miroslava Cipára (1935 – 2021).

Zuzana Čaputová
prezidentka

Ako deti sme listovali v knihách, ktoré ilustroval. Ako dospelí sme každý deň prežili vo svete, ktorý nám označil. Vo veku 86 rokov zomrel veľký slovenský výtvarník a grafik Miroslav Cipár.

Jeho jedinečné ilustrácie nás najskôr ako deti dostali do sveta rozprávok a dunajských povestí. Vďaka originálnym logám Miroslava Cipára sme neskôr aj letmým pohľadom vedeli, či čítame knihu z vydavateľstva Mladé letá alebo od Slovenského spisovateľa. Už zďaleka vieme rozoznať Slovenskú národnú galériu a pri pohľade na logo Bratislavských hudobných slávností počujeme tóny otváracieho koncertu.

Hravosť Miroslava Cipára ostáva živá všade okolo nás aj po jeho smrti. Aj vďaka jeho odvahe a túžbe po slobode, ktorú prejavil počas Nežnej revolúcie.


Miroslav Cipár – Gianni Rodari: Z neba padá čokoláda, Vydavateľstvo Q 111, Bratislava, 2014. Súkromná zbierka

Martin Shooty Šútovec
karikaturista

Jedna z mojich najzodratejších detských kníh bola tá o Jožkovi Mrkvičkovi. Bavilo ma, že je celá naškriabaná ukážkovým škrabopisom plným gramatických chýb a plná frenetických kresieb akéhosi strašne strapatého a strašne nepodareného chlapčiska, čo robí atramentové machule. Úplný opak všetkých úhľadných detských kníh tej doby.

Kresby Mira Cipára ma odvtedy sprevádzali celým životom. Neskôr som okrem ilustrácií spoznal aj jeho precízne práce na poli úžitkovej grafiky, zistil som, že mnohé notoricky známe logá sú jeho dielom, spoznal som jeho voľnú tvorbu, fascinovali ma jeho kaligrafie, tie manické zmäti čiar, v ktorých bol akýsi nedefinovateľný vnútorný poriadok.

Môj brat Andrej posledné roky redakčne pripravoval z jeho titánskeho diela monografiu od Vladislava Rostoku, ktorá stihla vyjsť takmer na úplnom konci Cipárovho života. A ja som ho ľutoval, lebo prehŕňať sa v nekonečnom diele tohoto superplodného autora museli byť galeje.

Ako najkrajšieho motýľa do mojej zbierky prijatých profesionálnych lichôtok mám v hlave

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie