Majú scenár, tváre zmaľované, ale činohra to nie je, jasný pane

Dlhovlasá kreatúra sa na javisku bratislavského divadla Ticho a spol. zaháňa mačetou, kým zvodná moderátorka sa snaží natočiť úvodný džingel k programu Beautiful People televíznej stanice V obývačke. Ako nám pomedzi povely „chlapcom“ z televízneho štábu vysvetľuje, zblúdilé duše sa v ňom po smrti snažia nájsť najkrajšiu spomienku svojho života, aby sa mohli posunúť ďalej.

Moderátorka si jednu takú dušu odchytáva a prvý krásny kontrast medzi jej sileným vábením a živočíšnym bytím dlhovlasej kreatúry je na svete. Od toho momentu až do konca sa ich vzťah formuje a deformuje, prezlieka a vyzlieka z kostýmu aj z rôznych podôb muža a ženy. Sú trápnymi adolescentmi, pipkou a frajerom, dôchodcami, konformistami aj rebelmi. Okrem zopár viet na začiatku a na konci, je to celé hra tela.

Ako z obývačky do kuchyne

Rozpohybovaná ľahkosť tohto divadelného kusa je v skutočnosti presne orchestrovaná skladba, kde sa hráči vyhrali s každou notou. Nejde až tak o samotný pohyb, skôr o kritiku doby prostredníctvom tohto média fyzického divadla. Haasová aj Cseri ho študovali na špecializovaných školách v Holandsku, kde v rôznych medzinárodných aj svojich vlastných projektoch pôsobili veľa rokov.

Žiadne gesto nevyjde nazmar, väčšina ide do smiešneho absurdna. Publikum sa najprv zabáva, potom už len sleduje, lebo ich vyšinuté akcie pripomínajú naše vyšinuté časy, všetko pekne v temne pohodovom latinsko-americkom rytme. Napchávajú sa navzájom jedlom a kvetom, všelijako sa vláčia a nadrapujú, bojujú o kúsok chleba, ako by chceli urobiť grotesku z The Road. On sa ním doslova zadusí, ona sa trochu ošíva, tak mu hlavu zakryje kýbľom, aby sa mohla nerušene namaľovať. On ožije, bola to len sranda, rewind, a ide sa odznova, zase trochu inak, do slepej uličky. „Your life is dada,“ ozýva sa v pesničke Gerinda K. Kartadinatu vysvetľujúcej to bláznenie na javisku dneška. Najväčší rámus je potom zákonite ticho scény, keď párik len tak sedí pri sebe na lavičke. V plavkách.

Péter Cséri je chlap ako hora a jeho prejav má silu prírody, niečím trochu pripomína aj Blaha Uhlára. V preexponovanom frajerovi aj v roztrasenom starčekovi ide úplne na hranu, človek nevie, či sa mu má smiať alebo ho obdivovať. Jeho postava nemá text, ale skvele klame telom. V jednom obraze sa zdá, že javisko aj táto hra sú mu primalé, v druhom obraze sa zase v priestore stráca. Pri takej hre protikladov už ani neprekvapí, keď sa pri speve v závere sprevádza na ukulele. Rodený Maďar od Balatonu sa už na Slovensku viackrát predstavil, napríklad v tanečnej produkcii Wow! s Debris Company.

Jeho spojenie s Haasovou je autentické, sú partnermi v divadle aj v živote a za sebou majú spoločné projekty, ako aj tri deti. Extrémnymi premenami svojich postáv v Beautiful People prechádzajú nonšalantne ako z obývačky do kuchyne, kde predstavenie počas hlbokej pandémie v rámci ich zoskupenia Trio Olga aj vzniklo. Záverečnú réžiu mal okrem Moniky Haasovej v rukách Karol Rédli, dramaturgiu Brazílčan Marcelo Evelin, s výberom hudby pomohol Tono Popovič, so scénou Matej Gavula a kostýmy vyriešila Iveta Haasová. Z ich „surealistickej tragikomédie o mysterióznosti ľudskej existencie“ presakuje, že ľuďmi vo všetkých svojich hrozných podobách sú radi.

Beautiful Woman

Pre Moniku Haasovú tento typ divadla nie je žiaden experiment. Väčšinu svojej kariéry strávila v zahraničných projektoch fyzického divadla, ktoré naštudovala s holandskou Moving Academy for Performing Arts, svojho času prepojenou aj so slovenskou tanečnou scénou. Ešte pred odchodom do Holandska hrala s Milanom Sládkom v Grand Pierrotovi Kolombínu. U nás je v podstate celebritou, no nie až tak pre svoje autorské projekty, ale stále asi najviac zásluhou detského televízneho seriálu Bambuľka, v ktorom sa ako štvorročná navždy vryla do slovenského povedomia.

Na konte má pritom účinkovanie v ďalších seriáloch, celovečerných filmoch či v Ženskom zákone na doskách SND. Na Bambuľku si však spomeniete aj v Beautiful People. Presne s tou istou ľahkosťou, akou odpovedá dedovi Jozefovi, tu odhadzuje akékoľvek predsudky, ako a čo by asi herečka s takou kariérou mala hrať. Nebojí sa šokovať, je trúfalá, ovláda svoje umenie, telo aj akordeón. Svedčí jej, ak je šarmantne distingvovaná aj odtrhnutá z reťaze.

Tvorí projekty pre Trio Olga, organizuje festival Divné veci v Starej Turej, kde divákom regiónu predstavuje rôzne divadelné formy, intermédiá, site specific, fyzické divadlo či súčasný tanec. Okrem toho hviezdi v hlavnej role imerzného, cenou Tatrabanky ovenčeného a už tretiu sezónu za sebou vypredaného predstavenia Kosmopol Kláry Jakubovej a Mily Dromovich v Banskej Štiavnici.

Na Slovensku je zopár performeriek, ktorým náleží označenie diva; Haasová je jednou z nich. A čo ďalej? No nič, reflektory sa povypínajú a scéna zbalí do auta. Na ďalšiu reprízu sa po holandskom Haarleme môžete tešiť opäť v januári v Tichu a spol.