Majú scenár, tváre zmaľované, ale činohra to nie je, jasný pane
Monika Haasová a Péter Cseri hrajú v predstavení Beautiful People na svoj nástroj – telo – veľmi presne. Ale ako podaktorí z názvu vytušia, nie je to pekný pohľad.
Dlhovlasá kreatúra sa na javisku bratislavského divadla Ticho a spol. zaháňa mačetou, kým zvodná moderátorka sa snaží natočiť úvodný džingel k programu Beautiful People televíznej stanice V obývačke. Ako nám pomedzi povely „chlapcom“ z televízneho štábu vysvetľuje, zblúdilé duše sa v ňom po smrti snažia nájsť najkrajšiu spomienku svojho života, aby sa mohli posunúť ďalej.
Moderátorka si jednu takú dušu odchytáva a prvý krásny kontrast medzi jej sileným vábením a živočíšnym bytím dlhovlasej kreatúry je na svete. Od toho momentu až do konca sa ich vzťah formuje a deformuje, prezlieka a vyzlieka z kostýmu aj z rôznych podôb muža a ženy. Sú trápnymi adolescentmi, pipkou a frajerom, dôchodcami, konformistami aj rebelmi. Okrem zopár viet na začiatku a na konci, je to celé hra tela.
Ako z obývačky do kuchyne
Rozpohybovaná ľahkosť tohto divadelného kusa je v skutočnosti presne orchestrovaná skladba, kde sa hráči vyhrali s každou notou. Nejde až tak o samotný pohyb, skôr o kritiku doby prostredníctvom tohto média fyzického divadla. Haasová aj Cseri ho študovali na špecializovaných školách v Holandsku, kde v rôznych medzinárodných aj svojich vlastných projektoch pôsobili veľa rokov.
Žiadne gesto nevyjde nazmar, väčšina ide do smiešneho absurdna. Publikum sa najprv zabáva, potom už len sleduje, lebo ich vyšinuté akcie pripomínajú naše
Blahoželáme, máte dobrých priateľov!
Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ petercseri@... je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.
Alebo môžete .
