Oči dokorán pre Dunaj Ester Martinčekovej Šimerovej
V najnovšej epizóde podcastu o vizuálnom umení sme sa porozprávali s riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku o diele svetoznámej slovenskej maliarky.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ester Martinčeková Šimerová (1909 – 2005) bola výnimočná osobnosť, vzdelaná a verná svojej tvorbe do neskorého veku. Aj napriek neľahkému osudu zanechala po sebe dielo, ktoré je v mnohom to najlepšie čo Slovensko z výtvarného umenia má. Obraz Dunaj symbolicky uzatvára jej veľkomestské životné obdobie po príchode na Liptov, kde strávila zvyšok svojho života. O diele a živote svetoznámej autorky sme sa porozprávali s riaditeľkou Galérie Ľudovíta Fullu Zuzanou Gažíkovou.
K maľbe Dunaj som našla len málo prameňov, vznik vieme zaradiť do obdobia, keď Ester Martinčeková Šimerová žila už s druhým manželom na Liptove. Je to pravdepodobne jedna z prác, ktoré sa radia po dlhšej maliarskej odmlke do obdobia návratu k maľbe. Čo bolo príčinou tejto odmlky?
Ester Martinčeková Šimerová mala veľmi bohatý a pohnutý život a aj táto odmlka súvisí s jednou životnou etapou. Pre pochopenie jej tvorby je podstatné poznanie jej príbehu. Obraz, o ktorom hovoríme, vznikol už v Liptovskom Mikuláši, kam autorka prišla z Bratislavy v dobe, keď mala za sebou veľmi dramatickú osobnú skúsenosť. Po vojne a strate prvého manžela si v Bratislave prešla obdobím nádejí a budovania novej krajiny, až kým tieto nádeje neboli vo februári 1948 úplne zmrazené. Ester bola v tom čase už vydatá za doktora Martinčeka, svojho druhého manžela. A práve doktor Martin Martinček doplatil na zmenu politickej klímy tým, že sa musel vysťahovať z Bratislavy; bol vlastne poslaný do vyhnanstva na Liptov. Začiatkom 50. rokov prišiel do Liptovskej Ondrašovej spolu s manželkou Ester, ktorá ho nasledovala. Tu spočiatku zažili ťažké chvíle aj tým, ako sa zmenili ich životné podmienky.
Ester odišla zo svojho úžasného ateliéru, ktorý mala v bratislavskom Avione. Prišla do prostredia, kde na začiatku žili v jednej izbe na dvore, ktorý bol súčasťou miestnej krčmy. Nemali tečúcu vodu a sociálne zariadenie už vôbec nie. Materiálne podmienky boli také zlé, že
