Denník N

Poslanec Za ľudí Šeliga: Kolíková by mala voči Žilinkovi tvrdo vystúpiť (+ video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dnes ste sa dali zaočkovať treťou dávkou vakcíny, ale podľa odporúčania ministerstva zdravotníctva sa majú teraz treťou dávkou očkovať ľudia nad 55. Už ste raz museli vysvetľovať, prečo ste sa predbehli pri prvej dávke, prečo ste to opäť urobili? 

Odporúčanie ministerstva zdravotníctva je ľudia nad 55 rokov alebo tí, ktorí majú problémy s imunitou. Ja som prekonal relatívne vážnu chorobu, mám problém s imunitou, som deväť mesiacov po očkovaní a lekár mi povedal, že ak chcem, mám sa dať očkovať. Ja som povedal, že chcem. Vakcín je dnes, chvalabohu, veľmi veľa a každý, kto chce, nech sa ide dať zaočkovať.

Je to pravda, že stále sedíte v kancelárii podpredsedu Národnej rady v parlamente? 

Nie, sedím v kancelárii, ktorá patrí asistentovi podpredsedu Národnej rady.

Ale sedíte v tom trakte. 

Áno. Podpredsedovia majú tri kancelárie, tá najväčšia je zamknutá, nachystaná pre nového podpredsedu alebo podpredsedníčku a ja sedím vedľa.

Video: Juraj Šeliga: Boris Kollár mi hovorí, že vládu nerozbije

Prečo nemáte štandardnú poslaneckú kanceláriu?

Lebo je málo kancelárií. V západnej terase je 145 kancelárií, predseda a štyria podpredsedovia majú kancelárie hore v budove.

Boris Kollár chce, aby ste sa stali znovu podpredsedom, chcete to aj vy?

Hovoril o tom na koaličnej rade. Všetkým som poďakoval za dôveru a povedal som, že to patrí strane Za ľudí a že sú tri lepšie kandidátky. Napriek povahe prehrešku, za ktorý som odstúpil, si myslím, že by to nebol najlepší signál, aby som sa tam vracal. Trošku ma kolegovia prehovárajú a ja im toto stále vysvetľujem.

Kollár hovorí, že tam chce niekoho, kto už tú prácu pozná, na vedenie schôzde Národnej rady je ich málo a potrebuje vás. Bude to prehováranie úspešné?

Bol by som rád, keby to bola jedna z troch kolegýň.

Video: Bude Šeliga znovu podpredsedom parlamentu? Kolegovia mi hovoria, prosím ťa, vráť sa tam (Monika Tódová, Martina Koník)

Ale nevylučujete, že to zoberiete.

Bol by som rád, aby to bola jedna z troch kolegýň, pretože sa obávam, že keby som do toho išiel, tak to vyšle zlý signál verejnosti.

Čiže odmietnete tú pozíciu?

Podľa mňa by to nebol dobrý signál pre verejnosť. Rozumiem aj tomu, čo hovoria koaliční partneri, že naozaj tam potrebujeme niekoho, kto to vie robiť. Ja im hovorím, že veď tu sú tri kolegyne a ja im s tým pomôžem, tak je to vec rokovaní.

To znie, ako keby ste to predsa len zvažovali.

Hovorím, že je to vec rokovaní, nechce sa mi do toho ísť, takto vám viem odpovedať. Obávam sa, že verejnosť by to vnímala ako zlý signál, hovorím to úplne na rovinu. Na druhej strane počúvam koaličných partnerov, ktorí mi hovoria, prosím ťa, vráť sa tam, potrebujeme niekoho, kto pomôže. Takto je to. Nič viac, nič menej.

Kedy sa rozhodnete?

Všetko so všetkým súvisí. Je to aj vec nastavenia vzťahov s ďalšími koaličnými partnermi, keďže skupina Márie Kolíkovej odišla. Sú nevyriešené veci, ktoré sa týkajú štátneho tajomníka, a treba to celé upratať. Verím, že už na najbližšej schôdzi to bude vyriešené.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Myslíte si, že keď politik odstúpi z funkcie pre prehrešok – vo vašom prípade išlo o porušenie lockdownu, keď ste boli v podniku, ktorý mal byť zavretý – tak sa po nejakom čase môže do funkcie znovu vrátiť?

Záleží vždy od okolností. Záleží na tom, aký to bol prehrešok a je dôležité, aby verejnosť chápala, že to nie je len niečo naoko. Preto sa do toho vôbec nehrniem a už viackrát som to povedal koaličným partnerom.

V tejto chvíli sme sa mali rozprávať už po hlasovaní o národných parkoch, ale presunulo sa to z 11. hodiny na 17.00 a stále nie je jasné, či sa to neposunie na ďalšiu schôdzu. Ako toto hlasovanie podľa vás dopadne?

Verím, že reforma prejde. V tomto momente bez Sme rodina máme 76 hlasov a ešte prebiehajú rokovania vo vnútri OĽaNO.

Bez ohľadu na to, či to prejde alebo neprejde, takto budete teraz vládnuť? Na poslednú chvíľu zháňať dva-tri hlasy, žiadať poslancov, aby radšej na hlasovanie nešli, počítať…

Nie je to šťastné a preferované, ale v prípade nevyhnutnosti je to potrebné robiť takto. Lebo čo je z toho – že veci nebudú prechádzať? V prvom rade je dôležité, aby sa veci vyrokovali vo vnútri. Zdá sa mi, že niekedy to naši ministri berú z opačného konca – oznámia reformu, nerozprávajú sa s poslancami, ale idú s tým do médií. Potom sa všetci pýtajú, čo to je za reformu, kam to smeruje, čo sa bude a nebude rušiť a podobne. Vzniká bazálne nepochopenie. Drvivá väčšina vecí sa dá veľmi rýchlo vysvetliť. V tomto prípade sa stalo, že Sme rodina sa zaťala, povedala nie a musí nastúpiť to, že sa počíta každý hlas.

Teraz hovoríte aj o ministrovi Jánovi Budajovi, že to zobral z opačného konca?

Pán Budaj urobil neštandardný krok v tom, že takáto veľká reforma ide ako poslanecký návrh. Mne to nevadí, lebo som rád, keď poslanci dávajú aj vážne veci, ale bolo by lepšie, keby takéto veci boli hlbšie prerokované. Jeden z odporcov reformy je Ján Mičovský, ktorý bol bývalý minister pôdohospodárstva. Aj to je typ signálu, ktorý znervózňuje ľudí, a pýtajú sa, prečo to tak je. O to viac to treba všetko vysvetľovať, ale nežijeme v ideálnom svete. Poviem na rovinu, že potom sa aj ja v parlamente sústredím na počítanie hlasov a na to, aby sme mali väčšinu.

Takže niektoré reformy možno prejdú len vďaka tomu, že niekto zostane doma s chorobou a zníži sa kvórum?

Nie. Je to možné, lebo to prináša bežný život, ale reformy prejdú preto, že bude 76 poslancov, ktorí budú ochotní za ne hlasovať.

Aká je situácia vo vládnej koalícii?

Aj keď som išiel na tento rozhovor, tak som hovoril v poslaneckej jedálni s niektorými poslancami. Situácia je komplikovaná, ale všetkým hovorím – pozrite sa, kto proti nám stojí a či chcete dovoliť, aby sa zrútila koalícia a vrátil sa Robert Fico so svojimi spoločníkmi. Na to zrazu všetci zostávajú ticho. Mali sme minulý týždeň stretnutie koalície, kde bola väčšina poslancov, lídri mali príhovor, aj niektorí poslanci. Zobral som si slovo a povedal som, že v poriadku, sú veci, na ktorých nemáme zhodu, ale mali by sme o tom hovoriť za zatvorenými dverami, ale zase aj poslanci chcú komunikovať svoje priority verejne. Táto vláda vznikla na tom, že ide bojovať proti korupcii a chce zmenu. Niektorí hovoria, že tá zmena sa nie úplne dobre podarila, že to nie je to, čo sme si predstavovali. Sčasti súhlasím, takisto cítim frustrácie, ale potom každé ráno vstanem z postele, idem do parlamentu, sledujem, čo robí Fico a ďalší, a vidím, čo by sa na nás valilo. Potom sa pýtam, či sa chcem vzdať a nechať to tak. To, že Boris Kollár ma dvakrát za deň vytočí, je jedna vec a rokovania so Sme rodina, SaS, OĽaNO alebo aj u nás nie sú jednoduché, ale potom sa opýtam, kto proti nám stojí. Fico to na nahrávkach hovorí jasne: Hovoria, že by prijali zákon, ktorý hovorí o porušovaní ľudských práv za vlády Igora Matoviča. To je šialené.

A že zrušia špeciálnu prokuratúru a Špecializovaný trestný súd. 

Presne tak. Ako sa dohodujú, čo všetko treba urobiť. Je jasné, kto proti nám stojí. V tejto situácii s covidom na krku a s tlakom od Európskej komisie, ktorý je legitímny, to nie je jednoduché. Na druhej strane kto sa bojí, nech nejde do lesa.

Ohrozené sú aj ďalšie dve reformy – nemocnice a súdna mapa. Kolega Zoltán Szalay v týždňovom Newsfiltri napísal: „Igor Matovič sa snaží tváriť, že je konštruktívny, ale v skutočnosti vedie svätú vojnu proti Márii Kolíkovej i Vladimírovi Lengvarskému a Veronika Remišová pri odmietaní súdnej reformy dosť nepresvedčivo skrýva svoju urazenosť za odborné argumenty.“ Vy takisto nechcete podporiť súdnu mapu. Ste aj vy urazený?

To nie je pravda, čo hovoríte, že by som nechcel podporiť súdnu mapu. Je dôležité, aby bola reforma justície. Na druhej strane: len za to, že pani Kolíková od nás odišla a aby niekto nemal dojem, že som urazený, čo nie som, sa nebudem pýtať otázky, ktoré sú dôležité? EÚ nám ide požičať 255 miliónov a prvá základná otázka je to, čo trápi ľudí – zrýchli sa mi konanie? S tým súvisia ďalšie technické otázky.

Vy si myslíte, že sa nezrýchli?

Sčasti zrýchli, sčasti nie som úplne presvedčený o tom, že je to dobre technicky dotiahnuté a  kto bude za kým chodiť. Pani ministerka chcela rušiť súdy, teraz urobila pracoviská. Zároveň hovorí, že zväčší súdne obvody, a tak je väčší kôš, z ktorého sa vyberajú sudcovia. Ale keď dám návrh na pracovisko v Námestove a vyžrebujú mi sudcu z Dolného Kubína, tak kto chodí za kým? Podľa mňa táto reforma prejde, no sú veci, ktoré musí pani Kolíková vysvetľovať.

Takže aj vy ju podporíte?

Keď sa dohodneme ešte na pár kompromisoch, tak s tým nemám problém. Vnímam, že problémy slovenského súdnictva treba riešiť.

A sú na to naviazané peniaze z plánu obnovy.

Sú, ale je aj faktom, že tieto peniaze si požičiavame. Nie je to dar.

Takže váš hlas nebude ten, ktorý bude vo finále chýbať?

Nie. Aj včera pani Kolíková na koaličnej rade povedala, že má pripravené ešte ďalšie riešenia. Dohodli sme sa, že v poriadku, ideme rokovať vrátane Sme rodina. To je tak, že Mária predstavila nejaký zámer, potom bolo dlho ticho, potom sa k nemu vrátila. Na prvé pripomienky bolo sedem mesiacov, na druhé mesiac, na tretiu verziu iba dva týždne. Do toho vstúpil Boris Kollár, ktorý začal obiehať súdy a stala sa z toho mediálna prestrelka. Každý si uvedomuje, že so súdnictvom je problém a reformy sú potrebné. Blížime sa tam, len proces mohol byť iný.

Má Mária Kolíková vašu dôveru?

Ako odborníčka áno, ako politička ma sklamala, že odišla zo strany Za ľudí.

Vraj chcete byť ministrom spravodlivosti, je to pravda?

Hovoria to moji oponenti. Rešpektujem, že pani Kolíková je ministerka spravodlivosti, ja sa na túto pozíciu nijako nehrniem. To, čo začala, nech dokončí.

Keby ste mali takú ponuku, zvažovali by ste ju?

Keby bolo keby, boli by sme v nebi. Každý politik, ktorý chce meniť veci, chce ísť do exekutívy, to je úplne prirodzené. Keby tu bola možnosť, že aj po voľbách to skončí inak, tak áno, uchádzal by som sa o exekutívnu pozíciu, ale nie je to v rovine, že by som chcel škodiť pani Kolíkovej alebo ju vytláčať. Počas rokovaní o vládnej kríze som mal ponuku byť ministrom, odmietol som ju, prišiel som za Máriou Kolíkovou, povedal som jej o tom a ona mi poďakovala pred všetkými straníkmi. To len na margo toho, ak niekto šíri naratív, že chcem škodiť Márii Kolíkovej.

Ponuku ste mali od Igora Matoviča?

Bolo to počas rokovaní o vládnej kríze a tým by som to uzatvoril.

Koalícia stále rieši, kto má na aký ministerský post nárok, či platí pôvodná koaličná zmluva alebo sa uzavrie nová. Podľa pôvodnej patrí ministerstvo spravodlivosti Za ľudí a Mária Kolíková je už v SaS. Malo by to zostať tak, ako je to teraz?

Je to na dohode koaličných lídrov. Zdá sa mi, že v tomto momente máme oveľa väčší problém ako to, kto aký post obsadí. Za seba si viem predstaviť, že to zostane takto. Treba sa sústrediť na to, čo je podstatné – robiť reformy a dávať pozor, aby sa Smer nevrátil k moci.

Všeobecne sa hovorí, že máte rád funkcie, a preto aj zvažujete podpredsedu parlamentu. Ste v politike prvé volebné obdobie, je to príjemné mať funkciu?

To, že mám rád funkcie, vytiahli kolegovia zo Smeru. Je to hlavne o zodpovednosti. Po voľbách som ponúkol funkciu podpredsedu parlamentu niekomu úplne inému a bol som aj za Andrejom Kiskom, aby sme to urobili, ale tá osoba to nechcela.

Nie každý, kto vstúpi do politiky, dostane hneď auto so šoférom. Čo to s vami spravilo?

Nič. Videli ste, že som odstúpil hneď, ako som urobil chybu a na toto si nejako nepotrpím. Takisto netreba nabehnúť na naratív, že byť vo funkcii je niečo zlé. Kto chce meniť veci, má odborné a ľudské schopnosti, nech do toho ide. Ambície samy osebe nie sú zlé. Problém je, keď sú ambície prehnané a na to sa snažím dávať si pozor.

Vaším odrazovým mostíkom do politiky boli protesty Za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka. Ste spokojný s tým, ako pokročil boj proti korupcii?

Vidím veci, ktoré sa posunuli, a vidím veci, kde zlyhávame. Najväčšou chybou v boji proti korupcii bola voľba Maroša Žilinku. Hovorme na rovinu, mňa mrzí, že nepočujem Máriu Kolíkovú vystúpiť tvrdo proti generálnemu prokurátorovi. Alebo sa zastať niektorých sudcov. Veď nie je v poriadku to, čo rozprával Fico na tej chate. Nie je v poriadku, že niektorí sudcovia stále súdia, hoc bežia disciplinárky a sú na mŕtvom bode. Nie je v poriadku, že nejaký sudca zoberie vyšetrovateľov do väzby, evidentne sa javí, že porušil zákon a ministerka nepodala disciplinárny návrh. Zase bude niekto hovoriť, že idem po Kolíkovej a chcem jej zobrať ministerstvo. Vôbec nie, ale čo s tým ideme robiť? Na poslednej koaličnej rade pred voľbou generálneho prokurátora som veľmi tlačil na to, aby sme rokovali ďalej. Bolo tam asi desať ľudí, boli na mňa brutálne nepríjemní, niektorí až kričali. Keď vyšlo najavo, že Maroš Žilinka klamal, tak som vyzval pani prezidentku, aby si to ešte nechala prejsť hlavou a aby to odložila. Nič z toho sa nestalo. Musím rešpektovať politickú realitu, štve ma to.

Časť spoločnosti, vrátane generálneho prokurátora Žilinku, si myslí, že sa to s bojom proti korupcii preháňa a že sa pri tom porušuje zákon. Tým aj generálny prokurátor odôvodňuje, prečo začal vo veľkom využívať paragraf 363. Ako to vnímate?

Paragraf 363 je napísaný jasne, aj prax pred Marošom Žilinkom ukázala, že generálny prokurátor vonkoncom nemá hodnotiť dôkazy. Veď na to je súd. Keď teraz súd odmietol obžalobu na pána Kováčika a pána Košča, tak je to v poriadku, lebo to urobil sudca, hoci si myslím, že u pána Trubana sa dá uvažovať o zaujatosti, ale Najvyšší súd ho nevylúčil. Alebo lepší príklad je, keď súd prepustil Gašpara. Na to sú nezávislé súdy. Nie je možné, aby generálny prokurátor stál nad všetkými. To je systémová chyba. Jeden vie zmariť robotu všetkých. Ak sa aj takéto niečo stane, tak je kľúčové, aby generálna prokuratúra vec vysvetlila tak, aby nikto nemal pochybnosti. Tu je veľmi veľa otázok, sú nevysvetlené, aj na výbore vás a vaše kolegyne nepustil na tlačovú konferenciu a to všetko v ľuďoch zanechalo pachuť.

Čo nám o boji proti korupcii hovoria nahrávky z chaty?

Hovoria, že bývalí nominanti Smeru sú vo väzbe veľmi nervózni a Fico a Kaliňák ich chodia utešovať. Snažia sa mať aj čo najviac informácií zo spisu, aby tomu prispôsobili svoje mediálne výstupy a masírovali verejnú mienku, aby akákoľvek zmena v justícii bola ťažšia. Je tam aj prejav strachu, keď Kočner odkazuje, že mladý Kaliňák má prestať robiť videá, lebo môže začať rozprávať. Majú obavu, že keby títo ľudia začali rozprávať, tak sa to môže priblížiť k nim. Je to indikátor toho, že korupcia na najvyšších miestach naozaj bola a že niektoré procesy boli naozaj riadené z úradu vlády.

Robert Fico na chate hovorí: „Žilinka bol na východe a nechal odkaz cez podnikateľa, že sa nemusíme báť prijatia zmien, pokiaľ ide o 363 a rozdelenie generálnej prokuratúry a špeciálnej prokuratúry, lebo na to nebudú mať čas.“ Čo to znamená? Chystá sa Boris Kollár položiť vládu?

Nie. To si nemyslím. Skôr si myslím, že Maroš Žilinka mohol naznačovať, že o podnetoch, ktoré boli podané na generálnu prokuratúru advokátmi podľa 363, rozhodne rýchlo. Už som hovoril, ako sudca Truban vrátil obžalobu na pána Košča a Kováčika. V odôvodnení hovorí, že je usmernenie generálnej prokuratúry o tom, akým spôsobom treba postupovať, ak je podaný podnet.

Áno, spor je o tom, či je možné podať obžalobu, ak ešte nie je rozhodnuté o 363. Bude rozhodovať Najvyšší súd a uvidíme, čo povie. 

Ale odkedy je interný pokyn generálnej prokuratúry záväzný pre sudcu Špecializovaného trestného súdu? Viem si predstaviť scenár, že ak by to Najvyšší súd zamietol, tak sa Maroš Žilinka postaví pred všetkých a povie – zrušujem to, lebo veď už to povedal súd.

Predbiehate, ale vy ste tak jasne odpovedali, že si nemyslíte, že Boris Kollár ide položiť vládu. Hovorili ste s ním o tom? 

Viackrát, aj na koaličných radách, aj mimo toho, a hovorí, že nechce položiť vládu.

Prečo to potom všetko robí?

Chce politické body, ale nie som politológ, aby som vysvetľoval postupy Borisa Kollára. Často s ním aj ďalšími vediem búrlivé debaty o tom, čo je a čo nie je správne, niektoré boli aj verejné v pléne Národnej rady. Verím, že koalícia vydrží a dovládneme.

Igor Matovič v rozhovore pre Denník N povedal, že pri podpore Maroša Žilinku sa spoliehal na názor Márie Kolíkovej. „Ona dovnútra strany Za ľudí navrhovala, aby ho navrhli oni a v prípade, že pána Žilinku nikto nenavrhne, tak ho navrhne ona ako ministerka spravodlivosti. Do poslednej chvíle chcela od poslancov Za ľudí, aby dali Žilinkovi aspoň niekoľko hlasov.“ Toto je pravda? 

Trochu to upravím. Pán Žilinka sa pani Kolíkovej ozval, že ho nemá kto navrhnúť a ona zvažovala, že by ho navrhla, ja som povedal, že v žiadnom prípade. Mali sme okolo toho menší konflikt. Keď bol navrhnutý, tak bola debata, či ho niekto nebude voliť, aspoň jeden hlas, lebo už bola debata o tom, že ostatné tri strany ho chcú voliť. Ja som povedal, že to nie je dobrý nápad. Pani ministerka nakoniec ustúpila, celý klub bol jednotný. Neboli to jednoduché rokovania a som rád, že som do toho išiel, pretože sa ukazuje, že zvolenie Maroša Žilinku nebolo správne rozhodnutie.

Matovič takisto povedal: „Myslím si, že ak by pani prezidentka nezablokovala Lipšica, aby sa stal generálnym prokurátorom, tak by dnes Slovensko malo iné problémy.“ Urobila prezidentka chybu?

Neviem o tom, že by pani prezidentka blokovala Daniela Lipšica.

Naznačila jemu aj verejne, že ho nevymenuje, ak by bol zvolený za generálneho prokurátora.

Každý, kto sa rozhoduje, tak sa rozhoduje v čase a s informáciami, ktoré má k dispozícii. Všetci zúčastnení aktéri by sa dnes k voľbe generálneho prokurátora postavili inak.

Ako vnímate to, že prezidentka prijala v paláci Roberta Fica?

Som poslanec a nezdá sa mi patričné, aby som komentoval rozhodnutie pani prezidentky, koho prijme a koho nie. To, ako sa voči nej Robert Fico zachoval, považujem za absolútne hulvátske.

V júni ste o strane Za ľudí povedali: „Aby sme mohli pokračovať, musíme urobiť snem, potrebujeme nového predsedu.“ Stále si to myslíte? 

Áno, myslím si, že mal byť snem, táto kapitola je za nami, zbytočne traumatizovala Slovensko. Štandardný snem bude na budúci rok a musíme sa baviť o všetkých otázkach.

Vy ste takisto v júni povedali, že máte záujem byť predsedom Za ľudí. Stále to platí?

Odvtedy sa veľa vecí zmenilo a bola trochu iná situácia. V tom momente som to vnímal tak, že môžem byť kompromisom, ktorý udrží všetkých poslancov v jednej strane. Žiaľbohu, to sa nepodarilo.

Takže nebudete na budúci rok kandidovať?

Vôbec o tom neuvažujem. Teraz je pre mňa priorita, aby vydržala vláda Eudarda Hegera.

A vaša politická budúcnosť?

Neviem. Chcem urobiť všetko preto, aby sme dovládli štyri roky. Ak nebudem vidieť možnosť pokračovať alebo nebudem vládať, tak v politike pokračovať nebudem. Nechcel by som sa dostať do rozmeru, že za každú cenu a s hocikým.

V rozhovore ste povedali aj: „Nevidím Za ľudí v spojení s OĽaNO. Za ľudí má hovoriť so Spolu, Progresívnym Slovenskom a ďalšími stranami.“ Odvtedy ste už však mali aj tlačovú besedu s Igorom Matovičom o Počiatkovej vile.  Našli ste si k sebe znovu cestu?

O tlačovke som sa radil s pár ľuďmi, ktorí mi hovorili, aby som to s ním nerobil, ale Igor Matovič tú tému otvoril. Mal som sa tváriť, že nie? Nie je ani prašivý, ani nič také, ale potom mi jeden z jeho poradcov hovoril, že pred tlačovkou chodili otázky, či idem vstúpiť do OĽaNO. Nezvažujem prestup do OĽaNO, zdalo sa mi to len normálne a ľudské.

Kto vám je dnes bližší z dvojice OĽaNO – Progresívne Slovensko?

Treba si brať vzor z Českej republiky v tom, ako sa podarilo dvom koalíciam vyhrať voľby. Treba spájať to, čo sa spojiť dá. PS jasne povedali, že momentálne nemajú chuť sa spájať. V OĽaNO je to komplikovanejšie, nemá jasné personálne obsadenie a vždy sa pred voľbami mení. Mám v OĽaNO priateľov, či je to Michal Šipoš, Gábor Grendel, alebo Julo Jakab. To sú ľudia, s ktorými som sa naozaj skamarátil.

Čiže z dvojice OĽaNO – PS, ktorý subjekt je vám bližší?

Blízky mi je Michal Šipoš, Gábor Grendel, Julo Jakab. Hovorím o ľuďoch, ktorí tam teraz sú a neviem, čo bude s OĽaNO ďalej. V PS som stále kamarát a stále mám rád Tomáša Valáška.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Boris Kollár

Mária Kolíková

Maroš Žilinka

Za ľudí

Slovensko

Teraz najčítanejšie