Denník N

Rok po vojne je nenávisť medzi Azerbajdžanom a Arménskom na maxime, „karabašská kliatba“ však tentoraz neplatila

Azerbajdžanskí vojaci nesú fotografie vojakov, ktorí prišli o život vo vojne o Náhorný Karabach. Presné číslo obetí Baku tají. Foto - TASR/AP
Azerbajdžanskí vojaci nesú fotografie vojakov, ktorí prišli o život vo vojne o Náhorný Karabach. Presné číslo obetí Baku tají. Foto – TASR/AP

Pri konflikte o Náhorný Karabach idú proti sebe traja významní hráči: Rusko, Turecko aj Irán. Slovenský analytik Ján Cingel rozoberá situáciu v oblasti po krvavej vojne, ktorá mala tisíce obetí, pričom sa dodnes hľadajú stovky nezvestných.

Na jednej strane ohňostroj a tancovanie v uliciach, na druhej národná trauma z prehratej vojny a zo straty územia.

Rok po krvavej šesťtýždňovej vojne o Náhorný Karabach, po ktorej Azerbajdžan získal časť tohto územia na úkor Arménska, je prímerie veľmi krehké. Pri občasných prestrelkách zomierajú aj civilisti a nálady v oboch krajinách sú vyhrotené.

Nenávisť medzi Azerbajdžancami a Arménmi je na maxime a Baku to stupňuje pompéznymi vojenskými prehliadkami a víťaznou rétorikou. Z 8. novembra, teda v deň, keď vlani dobyli mesto Šuša (Šuši), spravil prezident Azerbajdžanu Ilham Aliev Deň víťazstva.

Prečo sa tak nenávidia

„Vojna bola doslova vedená aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boj o Náhorný Karabach

Svet

Teraz najčítanejšie