Rok po vojne je nenávisť medzi Azerbajdžanom a Arménskom na maxime, „karabašská kliatba“ však tentoraz neplatila
Pri konflikte o Náhorný Karabach idú proti sebe traja významní hráči: Rusko, Turecko aj Irán. Slovenský analytik Ján Cingel rozoberá situáciu v oblasti po krvavej vojne, ktorá mala tisíce obetí, pričom sa dodnes hľadajú stovky nezvestných.
Na jednej strane ohňostroj a tancovanie v uliciach, na druhej národná trauma z prehratej vojny a zo straty územia.
Rok po krvavej šesťtýždňovej vojne o Náhorný Karabach, po ktorej Azerbajdžan získal časť tohto územia na úkor Arménska, je prímerie veľmi krehké. Pri občasných prestrelkách zomierajú aj civilisti a nálady v oboch krajinách sú vyhrotené.
Nenávisť medzi Azerbajdžancami a Arménmi je na maxime a Baku to stupňuje pompéznymi vojenskými prehliadkami a víťaznou rétorikou. Z 8. novembra, teda v deň, keď vlani dobyli mesto Šuša (Šuši), spravil prezident Azerbajdžanu Ilham Aliev Deň víťazstva.
Prečo sa tak nenávidia
„Vojna bola doslova vedená aj
