Hluk si a v pieseň sa obrátiš. Tridsať rokov skúmania gitary s My Bloody Valentine

Sedeli sme u kamaráta v obývačke a na plné bomby sme počúvali prvý album od The Jesus & Mary Chain. V istom momente sa vo dverách objavila kamarátova mama a s údivom prehodila: „Myslela som, že vysávate.“

Najneskôr od tohto momentu, ktorý sa udial kedysi na prahu 90. rokov, ma fascinuje, ako ten istý zvuk môže pre jedny uši znieť ako urážka a pre iné je balzamom.

Nemám pritom na mysli stereotypné odmietanie popkultúry staršou generáciou, ktorej prekáža hlasitosť a dlhé vlasy. A nejde mi ani o umeleckú avantgardu, určenú pre sofistikovaného poslucháča. V onom iniciačnom bode z reproduktorov znel alternatívny rock. Ale taký, ktorý zo spätnej väzby gitár a zdanlivej kakofónie robil estetický prvok. A dalo sa do neho ponoriť.

Niet vari lepšieho príkladu na toto kríženie gitarového popu a zvukového experimentu, ako je album Loveless od írskej skupiny My Bloody Valentine. Vyšiel v hudobne veľmi plodnom a výraznom roku 1991 a pripomenutie si zďaleka nezaslúži len z dôvodu tridsaťročného jubilea.

Biely šum

Je rok 2013 a ja sa nachádzam vo foyeri beznádejne vypredaného klubu. My Bloody Valentine sa po vyše dvadsiatich rokoch hibernácie vynárajú na svetlo sveta a s novým albumom putujú po svete. Každý ich chce vidieť.

Ja sa dovnútra nedostanem. Napriek tomu ostávam. Hudba je totiž taká hlasná, že ju z podzemia zreteľne počuť. Rezonuje a otriasa sa celá budova. Z útrob postupne vychádzajú ľudia. Majú červené tváre, držia sa za hlavy, smejú sa a šťavnato nadávajú. Po chvíli oddychu, ako pri športe na striedačke, sa ponárajú naspäť.

Prišiel „ten moment“. My Bloody Valentine hrajú skladbu You Made Me Realise. Nadupaná basa a bicie sa valia dopredu a zrazu prichádza zlom. Surová, ale harmonicky jasne rozoznateľná pieseň sa mení na hlukovú plochu. Hudobníci monotónne búšia do nástrojov, všetko sa zlieva do ohlušujúcej sonickej hmoty.

Päť minút. Desať. Dvadsať. Slabšie povahy začínajú unikať preč. Iní s rukami na ušiach čakajú na vyslobodenie. Niektorí sa tvária blažene. Z hlukového oblaku, ktorý trasie telom, sa začínajú vynárať melódie, ktoré počujú len oni. V skutočnosti neexistujú, sú len reakciou ich vnemového aparátu.

Nemusíte si nechať zničiť sluch, aby ste toto zažili. Stačí si vypočuť album Loveless. Dodnes je predmetom nekonečných rozborov a výkladov. Stále sa na ňom dá objaviť niečo nové. A každý poslucháč v ňom nachádza to svoje. Teda, ak ho po niekoľkých sekundách zarazene nevypne.

Zvuková alchýmia

Skupina My Bloody Valentine vznikla v roku 1983, nasledovali viaceré zmeny v obsadení a tiež v hudobnom prejave. Tendencie ku gotickému či kvetnatému popu 60. rokov postupne nahradila gitarová zvuková architektúra. Zásadne sa prejavila už v ich prvom albume Isnʼt Anything (1988), no míľnikom sa stala platňa Loveless (1991).

„Znelo to, ako keby mi autom prebehlo stádo slonov.“ „Mal som pocit, že stojím pri motore štartujúceho lietadla.“ „Išiel som tú platňu vrátiť, zdalo sa mi, že niečo nie je v poriadku.“ To je niekoľko reakcií z knihy The First Time I Heard My Bloody Valentine, v ktorej desiatky hudobníkov a umelcov referujú o stretnutí so zvukom skupiny. A to hlavne pri platni Loveless.

Záznamy v lexikónoch zvyknú hlásiť, že skupina položila základy žánru „shoegaze“. Čiže hudobného štýlu, ktorého zástupcovia pri vystúpeniach hľadeli na svoje topánky. Pri nich sa totiž nachádzali zvukové efekty, skresľujúce gitarový zvuk do snovej atmosféry. Zástupcovia: Ride, Slowdive, Lush, Chapterhouse.

Toto označenie je však pre My Bloody Valentine priúzke. Tu nešlo len o zasnenosť. Ale o zvukovú alchýmiu.

Album Loveless sa stal samostatnou vlajkovou loďou. Už tridsať rokov sa naň odvolávajú celé generácie skupín a je stálym referenčným bodom v hudobných kritikách.

Čo zázračné sa to tejto partičke podarilo navariť?

Fixná idea

Ľudia z vydavateľstva Creation chceli skupine dať týždeň štúdiového času. A potom si vypočuť výsledky. Boli z toho dva roky. Kapela vystriedala obrovské množstvo nahrávacích štúdií, práce sa prerušovali a naťahovali.

Mýtus hovorí, že produkcia albumu priviedla vydavateľa na okraj krachu,