Denník N

Ak nás nepočuť, je to ticho pred búrkou

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ad.: Moja generácia a otázka viny.

Autor je poslucháčom slovenského jazyka a literatúry na FF PU v Prešove

Mladí ľudia čelia výzve ku kritike svojich predchodcov. Bolo by našou hanbou na túto výzvu nereagovať.

Martin M. Šimečka napísal text o metafyzickej vine generácie, ktorá ako prvá už vedela o príčinách, priebehu a dôsledkoch klimatickej krízy, ale k jej riešeniu zatiaľ prispela len veľmi málo. Nemám ambíciu ani legitimitu hovoriť za celú generáciu Z, kam podľa roku narodenia (1997) patrím, avšak ako jej príslušník rád prijímam ponuku na dialóg o zodpovednosti, ktorú v tomto prípade uprednostňujem pred pojmom vina. Nejde o opatrnosť či zbabelosť, ale o problém s moralistickým vyznením takto vznesenej obžaloby. Voľba hovoriť inak nám umožňuje postaviť ekologický medzigeneračný diskurz z hlavy na nohy a rozprávať sa nie o abstraktnej „metafyzickej vine“, ale o konkrétnej morálnej a najmä politickej zodpovednosti.

Generácia dnešných dospievajúcich a mladých dospelých je ochotná starších počúvať, je však zároveň natoľko suverénna, aby kritiku viedla po svojom. Musíme starostlivo zvážiť nielen to, ako ju formulovať, ale aj to, čo má byť jej predmetom a cieľom. Aj keď rozumiem dobrému úmyslu a odvážnemu apelu Martina M. Šimečku, nazdávam sa, že v každom z týchto aspektov by sa naša kritika mala líšiť od tej, ku ktorej sme boli vyzvaní. Nejde totiž len o to, aby sme si vytýčili vlastný slovník, ktorý bude lepšie zodpovedať nášmu cíteniu sveta a premýšľania o ňom. Ide aj o to, aby sme svoju kritiku vedeli správne adresovať a podať tak, aby dosiahnutý účinok zodpovedal želanému zámeru.

Uvažovanie v abstraktných kategóriách, ako sú rod, národ či epocha, so sebou vždy nesie riziko neprimeraného zovšeobecnenia. Inak to nie je ani s generáciou. Ak zodpovednosť za prebiehajúcu katastrofu, ktorá sa neblíži, ale už deje, pripíšeme svojim rodičom a starým rodičom, diskurzívne ju rozptýlime. Zodpovednosť totiž nie je a nikdy nebola rozložená rovnomerne. Ak platí priama úmera medzi slobodou a zodpovednosťou, potom musíme logicky odvodzovať, že nerovnaká sloboda príslušníkov starších generácií ich zároveň robí nerovnako zodpovednými za situáciu, akej dnes čelíme. Nezabúdajme pritom, že sloboda má niekoľko typov a sama je škálou. Zvlášť v kontexte klimatickej krízy nemožno z historickej perspektívy svet rozčesnúť na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie