Denník N

Minister Budaj: Boris Kollár nám hovoril, že sa polepšil a je demokrat, tak uvidíme (+video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ani o dva týždne neprejde reforma národných parkov, minister životného prostredia ešte v ten týždeň podá do parlamentu vládny návrh zákona. Za zrušenie amnestií sme bojovali 18 rokov a podarilo sa, hovorí Budaj o ochrane parkov.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Blíži sa 17. november 1989. Máte v ten deň nejaké špeciálne rituály?

Keďže na Slovensku revolúcia tak celkom nevyhrala, tak aj jej pripomínanie je každý rok politické. Nevznikla tu kamenná historiografia o novembri ako napríklad v Poľsku a do istej miery v Česku. Stále sa tu vedie spor. Keď boli pri moci bývalí komunisti, pripomínali si to so zaťatými zubami, inokedy tvrdili, že si to ani nepamätajú. Zažili sme všetky formy.

Čo robíte v ten deň vy?

Väčšinou sa starám o to, aby neprevážila interpretácia našich protivníkov. Buď sa niekde stretneme, alebo idem medzi ľudí. Keď som aktívny v politike, robím s politikmi pripomenutie novembra. To bude aj tento rok, ale plán sa ešte neuzavrel.

Každý rok toto výročie sprevádza povzdych, či sme toto chceli. Prečo?

Áno. Boli sme účastníci historického prelomu, padol režim, padol rozdelený svet a vznikol úplne nový svet. Treba sa predovšetkým zbaviť velikášstva. My sme ten obrovský globálny pohyb nevyrobili. Môžeme sa tešiť, že sme boli pri ňom aktívni a že sme ho nepozerali v televízii, že sme prežívali naozajstnú vzburu za slobodu, a som šťastný, že Slovensko sa k slobode mohlo aktívne prihlásiť. Každý z nás musel prekonať nejaké svoje tabu, svoj strach, to je na tom úžasné, ale v zásade by sa svet zmenil aj bez Slovenska.

Video: Celý rozhovor s ministrom Budajom (Autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Niekto odvážny by však asi musel byť na tom pódiu.

Nemusel. Slovensko mohlo pozerať českú revolúciu. Keby sa neboli tie malé kritické množstvá ľudí stretli, boli by sme pravdepodobne divákmi, čo by nás stavalo do nevýhodnej pozície napríklad v prípade federácie. To, ako november prebehol, dalo Slovensku demokratickú legitimitu.

Jednou z čŕt komunistov bolo aj to, že im až tak nezáležalo na životnom prostredí. Prečo? 

Oni aj tvrdili, že im záleží, ale nezáležalo. Tak ako im nezáležalo na riešení rómskej otázky, ale stále ju omieľali. Komunisti znehodnotili slová aj politické ciele. Navonok na to, čo hlásali, ľudia hovorili fajn – sociálne vymoženosti, rómska otázka, prestavba. Len všetko to boli taľafatky. Politici by si mali vždy pamätať, že tohto by sa mali vyvarovať. Komunizmus vo fáze svojho pádu boli len floskuly a nič neriešili. Tak ako aj predošlá vláda – prioritne sa iba držala moci. Preto sme zdedili nezreformované zdravotníctvo, spravodlivosť aj životné prostredie. Toľko rokov odkladať zmeny je patologické.

Akou témou bolo životné prostredie za komunizmu?

Téma vznikla až koncom 60. rokov. Československo by možno malo ešte viac zelených aktivistov, ale prišla okupácia. To boli roky, keď som sa prvýkrát dopočul o publikácii Hranice rastu od Rímskeho klubu. Možno to pre vás mladých bude vyznievať komicky, ale dovtedy sa takto otázka nekládla. Keby ste sa vtedy spýtali priemerného rodiča na Slovensku, ale možno aj v Amerike, či si myslí, že jeho syn bude bývať na Marse, tak by možno povedal, že je to možné. Po zázrakoch ako let do vesmíru alebo pristátie na Mesiaci sa mohlo zdať, že o rok bude Mars a potom pôjdeme ďalej. Čiže keď minieme to, čo máme na Zemi, tak to nájdeme niekde inde. Tento sebaklam vyvracali práve tie Hranice rastu a odvtedy sa ľudstvo dostalo do realistickejšieho pohľadu na svoje možnosti.

V utorok mal parlament schvaľovať vašu reformu národných parkov. Vy ste však boli v Glasgowe na klimatickom samite namiesto toho, aby ste

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boris Kollár

Ján Budaj

OĽaNO

Slovensko

Teraz najčítanejšie