Denník N

Paragraf 363 je na európsku prokuratúru krátky

Obavy z použitia všemocného paragrafu Trestného poriadku sú v prípade kauzy dozorovanej európskou prokuratúrou viac ako neopodstatnené.

Autor je členom výberovej komisie pre Európsku prokuratúru (2018-2022)

V médiách sa objavila pomerne bohato vybavená informácia o tom, že Európska prokuratúra so sídlom v Luxemburgu začala preverovať okolnosti obstarávania Národného systému riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti, ktorý v roku 2018 rozbiehal úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu.

Európsky prokurátor za Slovenskú republiku Juraj Novocký potvrdil, že v októbri 2021 v tejto spojitosti začali trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a ďalších trestných činov.

Zaujala ma iba jediná reakcia na túto správu. Čože sa luxemburskí prokurátori pechoria, veď celé vyšetrovanie, ak niekomu bude hroziť strata slobody, sa dá zbrzdiť, ba až neutralizovať. Diskutabilný paragraf 363 Trestného poriadku ešte stále platí. A procesné pochybenia sa už nejako nájdu.

Neochota ako dôvod vytvorenia európskej prokuratúry

Nezdieľam ironický, hoci po nedávnych skúsenostiach pochopiteľný tón tohto komentára. Ale ani skepsu, ktorá z neho trčí ako silný odkaz pre verejnosť.

Vysvetlím.

Európska prokuratúra bola zriadená na boj proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie a teda aj členských štátov. Základným dôvodom na vytvorenie tejto významnej prokuratúry bolo smutné zistenie. Kým stíhanie trestných činov, ktoré poškodzovali finančné záujmy Únie, bolo výlučne v rukách orgánov členských štátov Európskej únie, tak sa tento cieľ nie vždy, ako sa decentne o tom píše v dôvodovej správe, dosahoval.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie