Denník N

Ani vojna, ani mier

Migranti na poľsko-bieloruskej hranici. Foto - TASR/AP
Migranti na poľsko-bieloruskej hranici. Foto – TASR/AP

Svet sa ocitol v ére “nemieru”, čelíme novému typu politického násilia, ktoré môže prerásť do skutočnej vojny, píše v novej knihe európsky politický mysliteľ Mark Leonard.

Bielorusko posiela utečencov na hranice s Poľskom a Rusko priškrcuje Európe plyn. Ako máme rozumieť týmto krokom? Sú to len mrzutosti s arogantnými štátmi, alebo nepriateľské akty prekračujúce našu bežnú predstavu o mieri?

Myslíme si, že žijeme v mieri, lebo naším meradlom je vojna, teda lietajúce guľky, padajúce bomby a hromady mŕtvol. Ale čo ak sa mýlime a žijeme v ére konfliktov, ktoré sú vojnami, len iného druhu? Čo ak žijeme v stave, ktorý by sa dal pomenovať ako „nemier“?

Mark Leonard, britský intelektuál so zmiešanými európskymi koreňmi a riaditeľ asi najvplyvnejšieho európskeho think tanku ECFR (European Council on Foreign Relations), sa túto novú éru pokúša opísať v novej knihe s názvom The Age of Unpeace (voľne preložené Vek nemieru). Je to jedna z tých kníh, po prečítaní ktorých máte pocit, že vám svitlo a rozumiete svetu opäť o trochu lepšie.

Leonard totiž prevracia naruby niektoré ustálené myšlienkové koncepty. Jedným z nich je predstava, že obchodné prepojenie sveta a vzájomná závislosť štátov od výmeny tovarov či surovín – teda globalizácia – je zárukou mieru. Žiaden štát predsa nepôjde do vojny, ktorá mu spôsobí ekonomické straty.

Lenže toto vzájomné prepojenie zároveň svet aj nebezpečne drobí, stáva sa zdrojom konfliktov a môže byť teoreticky aj zdrojom klasickej vojny, tvrdí Leonard a čitateľa zahŕňa príkladmi. V prvej fáze covidovej pandémie bol fatálny nedostatok rúšok, ktoré sa vyrábali najmä v Číne. Čo urobila Čína? Zahrnula rúškami svojich spojencov: Brazíliu, Srbsko a Taliansko. Zároveň pohrozila svojim kritikom, Austrálii, Francúzsku, Švédsku a USA, že im nebude dodávať rúška, kým nezmenia svoj postoj voči Číne.

Irán blokoval na mori cudzie ropné tankery, aby takto protestoval proti finančnej blokáde, ktorú naň uvalili Američania. Turecko otvorilo svoje hranice s Gréckom, aby do Európy vyrazili milióny utečencov zo Sýrie. Rusko najalo armádu trollov, ktorých úlohou je cez sociálne siete ničiť demokraciu v Európe a v USA a ovplyvňovať voľby.

Čo majú všetky tieto akty spoločné? „Sú novým typom politického násilia. Každý z nich je samostatnou zbraňou vyvinutou na to, aby využívala slabiny nášho prepojeného sveta,“ píše Leonard. Tento typ útokov dosiahol v 21. storočí „rozmery pandémie a vytvára smrtiacu špirálu napätia“.

Napätie medzi Čínou a USA

Na prvý pohľad nejde o vojnu, lebo nelietajú guľky. Ale to neznamená, že tieto konflikty nie sú smrtiace. „V skutočnosti už zničili životy stámiliónov ľudí,“ píše autor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie