Denník N

Sleduje, ako blízki odchádzajú, a pritom lipne na živote. Literárny rok s Patti Smith

Foto – Dokořán
Foto – Dokořán

Kniha Rok Opice je intímnym záznamom bilancovania, nečakaných prekvapení, stretnutí a zármutkov.

To, že jedna z najvýznamnejších postáv ženského rockového pesničkárstva prelomu tisícročí a kultová postava americkej novej vlny Patricia Lee „Patti“ Smith (1946) v ostatnom čase preferuje literárnu tvorbu pred hudobnou, nie je zas až takým veľkým prekvapením.

Kompozičné nápady sú u nej už dlhší čas tak trocha v úzadí (posledný – jedenásty – radový album Banga vydala v roku 2012) a jej preferencie napokon súviseli takmer vždy s variantmi pozoruhodných písomností. Od ranej mladosti písala kritiky do hudobných časopisov, pracovala v kníhkupectve a ešte skôr, ako sa dala na muziku, tvorila texty (napríklad Work Song pre Janis Joplin už v roku 1970), vydávala poéziu a prezentovala sa ako pozoruhodná výtvarníčka aj performerka.

Od tónov k slovu

Jej debutovej hudobnej kolekcii Horses (1975, reedícia 2005), ktorú časopis Rolling Stone zaradil medzi 100 najlepších albumov všetkých čias, predchádzala séria básnických seáns nazvaných Rock & Rimbaud. Mala totiž pocit, že keby žil jej obľúbený „prekliaty básnik“ Arthur Rimbaud v súčasnosti, vrhol by sa určite na muziku. V duši cítila rezonancie Williama Blakea a vzhliadala k beatnickým mentorom, ako boli Allen Ginsberg, William Burroughs a Gregory Corso. Už prvá básnická zbierka Seventh Heaven (1972) je považovaná v kontexte celej jej poetickej tvorby za najpôsobivejšiu a najemotívnejšiu.

Umelecký príbeh sa začal u Patti Smith v roku 1967, keď opustila domov a vydala sa do New Yorku, aby sa tam stala umelkyňou. Za najlepšiu cestu, ako sa prepracovať k tejto méte, považovala získanie pozície milenky skutočného umelca. Keď hľadala svojho kamaráta, omylom zaklopala na „nesprávne“ dvere a stalo sa.

Otvoril jej Robert Mapplethorpe, študent umenia, výtvarný experimentátor a fotograf. Pocítili obojstrannú náklonnosť, energiu prelievajúcu sa z „tela do tela“. Niekoľko rokov si boli navzájom oporou v súkromnom živote aj v umeleckej tvorbe. Ich intímny vzťah sa skončil v okamihu, keď si Robert priznal svoju homosexuálnu orientáciu. Naďalej ich však spájalo duševné puto, ktoré trvalo aj vo chvíľach, keď Mapplethorpea postihlo ochorenie AIDS, na ktoré začiatkom marca 1989 zomrel. Pred smrťou požiadal Patti, aby príbeh ich partnerstva spísala.

Tak vznikla jemu venovaná básnická zbierka Coral Sea (1996) a kniha spomienok Just Kids (2010), ktorá je osobitým svedectvom o americkom kultúrnom undergrounde konca 60. a prvej polovice 70. rokov v New Yorku. V USA za ňu získala National Book Award (2010) a Stonewall Book Award (2011) Ešte predtým udelil Patti Smith francúzsky minister kultúry za rockovú poéziu titul Commander of the Ordre des Arts et des Lettres (2005) a v roku 2007 ju uviedli do rokenrolovej siene slávy.

Ako to býva pri

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie