Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Reforma RTVS sa skončila pri diskusiách

Dobrý deň, čítate MediaBrífing, týždenný newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a dostanete ho každý piatok do schránky. Dnes sa okrem iného dočítate:

  • Koalícia už nebude meniť voľbu riaditeľa RTVS, nezlepší ani financovanie verejnoprávneho média.
  • EÚ chce riešiť žaloby, ktoré majú umlčať kritikov a novinárov.
  • Médium dalo červenú čudným praktikám hovorcov.
  • Ako pandémia mení prácu v redakciách.
Reprofoto: MK SR

Koalícia už nebude meniť voľbu riaditeľa RTVS, nezlepší ani financovanie verejnoprávneho média

Budúci rok sa má voliť nový riaditeľ RTVS, keďže Jaroslavovi Rezníkovi sa v lete končí funkčné obdobie. Noví kandidáti na tento post už môžu počítať s dvomi vecami:

1. Voľba riaditeľa sa už meniť nebude. OĽaNO ju chcelo upraviť a odpolitizovať, avšak proti sa postavilo hnutie Sme rodina. Ešte minulý týždeň tlačové oddelenie ministerstva kultúry tvrdilo, že „rokovania nie sú ukončené“, no tento týždeň ministerka Natália Milanová (OĽaNO) pre Denník N potvrdila, že sa už zrejme nič nezmení. „Pri súčasnej situácii v koalícii nevieme s formou voľby pohnúť a zrejme pôjde v takom formáte, ako je teraz nastavená,“ povedala. Malú zmenu môžu urobiť len poslanci – Rezník bol napríklad zvolený v tajnej voľbe, pre vyššiu transparentnosť by si mohli poslanci budúci rok schváliť voľbu verejnú.

2. Financovanie sa nezlepší. „Do legislatívneho plánu sme zmenu financovania nezaradili, lebo nevieme, ako sa budú verejné financie vyvíjať,“ povedala ministerka.

Prečo je to dôležité: Výška koncesionárskych poplatkov sa nezvyšovala už 18 rokov a nezmení ju zrejme ani táto vláda. Proti ich zvyšovaniu sú totiž prakticky všetky koaličné aj opozičné strany. Reálnejšie je preto skôr hľadanie iného modelu financovania (napríklad príspevok od štátu, ktorý by sa každý rok menil podľa miery inflácie). Jeho zavedenie však nie je pre vládu prioritou – vo svojom programovom vyhlásení si dala len neambiciózny plán, že nový model financovania „zváži“. Ministerka kultúry viac nesľubuje; hovorí iba, že o tom budú diskutovať.

Na nedostatočné financovanie RTVS upozornila aj kontrola NKÚ. Výpadky z príjmov z koncesionárskych poplatkov sa v posledných rokoch pohybujú na úrovni takmer 17 miliónov eur ročne a štát tieto výpadky nekompenzuje systémovo, upozornili kontrolóri.

Čo bude ďalej: Ministerstvo kultúry vytlačilo bannery o modernizácii RTVS „pre 21. storočie“, no tým sa zrejme celá reforma skončila. Ďalej sa plánuje už len viesť debata.

Manažéri, ktorí by uvažovali o kandidatúre na post riaditeľa RTVS, sa musia zmieriť s tým, že situácia sa zásadne nezlepší a ich hlavnou úlohou bude každý rok vylobovať u politikov čo najväčšiu kompenzáciu. Takáto náplň práce do značnej miery ovplyvní, kto sa bude chcieť na riaditeľskú pozíciu hlásiť.


EÚ chce riešiť žaloby, ktoré majú umlčať kritikov a novinárov

Foto: TASR/AP

Európsky parlament vyzval na prijatie celoeurópskych opatrení, ktoré by chránili novinárov, mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť pred žalobami šikanózneho charakteru.

O čo ide:

  • Europoslanci upozornili na problém tzv. strategických žalôb proti verejnej účasti, ktoré sú známe pod skratkou SLAPP (Strategic Lawsuits Against Public Participation). Ide o typ právneho obťažovania, ktorého cieľom je umlčať kritiku.
  • Tieto žaloby sú často neopodstatnené, ich cieľom primárne nie je vyhrať súd, ale obrať ľudí či organizácie o čas, energiu a prostriedky. Cieľom býva takisto snaha zastrašiť či profesionálne zdiskreditovať osoby, voči ktorým sú žaloby namierené, a tak ich vlastne umlčať.
  • Spoločným prvkom týchto žalôb je nerovnováha síl a zdrojov medzi žalobcom a odporcom, čo oslabuje právo na spravodlivý súdny proces, uvádza sa v uznesení, ktoré schválili europoslanci.

Poslanci upozornili, že zatiaľ žiadny členský štát EÚ neprijal zákony, ktoré by pred SLAPP žalobami chránili. Zároveň varovali pred financovaním takýchto žalôb zo štátnych rozpočtov.

Čo europoslanci navrhujú:

  • Európska komisia by mala pripraviť balík opatrení, ktoré zvýšia ochranu pred SLAPP žalobami.
  • Vzniknúť by mali napríklad pravidlá na skoré zastavenie takýchto žalôb. Teda aby súd preskúmal, či vôbec došlo k závažnej ujme. Ak nie, konanie by zastavil a neobťažoval by žalovanú stranu nekonečnými pojednávaniami.
  • Existovať by mali aj sankcie voči navrhovateľovi, ak nezdôvodní, prečo jeho žaloba nie je zneužívajúca.
  • Kritici by mali byť chránení aj pred kombinovanými SLAPP žalobami, teda pred mixom obvinenia z trestného činu a zároveň žalobou v občianskoprávnej veci.
  • Vzniknúť by mal aj fond na podporu obetí SLAPP žalôb.

Čo bude ďalej: Európska komisia spustila v októbri verejnú konzultáciu o SLAPP žalobách, ktorá potrvá do januára 2022. Budúci rok by mala predstaviť európsky zákon o slobode médií s cieľom chrániť nezávislosť médií a zaistiť ich pluralitu.

Slovenské ministerstvo kultúry momentálne pracuje na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Mediabriefing logoMediaBrífing

RTVS za Machaja

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie