Ja nič, ja Boris Kollár
Čo ste ešte nevedeli o človeku, o ktorom už viete všetko.
Všestranne vyčerpávajúci rozhovor kolegu Mira Kerna s predsedom parlamentu môže mať niekoľko úrovní dešifrovania. Až po tú hlbinnú, takpovediac jungovskú, či dokonca freudovskú. Tej sa však nateraz nedotýkajme.
Z biznisu (kalého či nekalého) plynulo prešli do politiky už mnohí. Predsa len, mať fun stranu je zábavnejšie ako mať Fun rádio. A vlek je menej ako výťah k moci.
BK od svojich politických prvopočiatkov slúži ako referenčný rámec údivu. On, otec toľkých detí s toľkými ženami, založí stranu s názvom Sme rodina? On, ktorý sa ako steblo trávy ohne pri každom poryve nálad voličov, sa označuje za konzervatívca a ešte mu to aj zožerú? On, zmyslov zbavený krikľúň z videí o utečencoch, salviniovec a lepenovec z Karpatskej kotliny, má tú drzosť hovoriť, že za tridsať rokov v ňom rezonovali tri veci: Miklošova reforma, vstup do NATO a vstup do EÚ?
On, čo sa vyšvihol z pouličného veksláka cez vlekára až na druhú ústavnú pozíciu?
Napriek obrovskej energii, ktorú vkladá Kollár do svojho populizmu, do svojej neomylnej koaličnej opozičnosti, jeho percentíčka stagnujú nad hranicou zvoliteľnosti. Prečo?
