Denník N

Súkromné dôchodky: kde je ponuka, nemusí byť aj dopyt

Raz sa aj naši dôchodcovia môžu nahnevať ako títo z Rumunska. Foto - TASR
Raz sa aj naši dôchodcovia môžu nahnevať ako títo z Rumunska. Foto – TASR

Súkromné poisťovne ponúkajú len ťažko prijateľné anuity. Dôchodcovia však nie sú odkázaní len na ne a majú aj lepšie možnosti.

Prvé doživotné dôchodky ponúkané súkromnými poisťovňami vyvolali minimálne menší rozruch. Debata o ich výške je aktívna aj medzi akademikmi, ktorí testujú svoje modely anuít a určite ešte nejaký ten čas budú.

Zmluva o poistení dôchodku, na základe ktorej je mesačný dôchodok z II. piliera vyplácaný, je v prvom rade súkromným kontraktom, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poistenému za zaplatené jednorazové poistné vyplácať doživotne dohodnutú sumu.

Veľa? Málo?

Je za nasporenú sumu 20-tisíc eur doživotný dôchodok vo výške 73,75 eura mesačne veľa alebo málo?

Najskôr je nutné určiť cenu tohto produktu tak, aby bola jednoducho porovnateľná s inými produktmi aj nepoistného charakteru. Na tento účel je možné použiť ukazovateľ „annuity rate“. Vypočíta sa ako podiel ročnej sumy vyplateného dôchodku a zaplateného poistného. Ročná výška dôchodku je 885 eur, nasporená suma 20-tisíc eur, a teda annuity rate je 0,04425, respektíve 4,425 percenta.

Annuity rate sa dá interpretovať ako výnos, ktorý vám zaručí požadovanú sumu ročného dôchodku pri nasporenej sume. Po malej úprave môžeme ukazovateľ annuity rate použiť aj na vyjadrenie počtu rokov, počas ktorých si budeme môcť zo sumy 20-tisíc vyberať z účtu 885 eur.

Ak predpokladáme, že neexistuje zhodnotenie, potom tieto úspory budú stačiť na 100/4,425 rokov, t.j. 22,6 roka. Takže ak sa priemerný sporiteľ dožije na dôchodku 22,6 roka, potom si poisťovne nechávajú celý budúci výnos a sporiteľ vlastne zadarmo požičiava na priemerne 22,6 roka svoje úspory.

V modeli II. piliera, ktorý sme s kolegami z fakulty a Inštitútu sporenia a investovania vytvorili, sme testovali rôzne parametre poplatkov, ktoré by museli poisťovne uplatniť pri takejto vysokej ponuke doživotnej anuity. Ak uvažujeme o existencii troch druhov poplatkov, ktoré sa uplatňujú pri kalkulácii dôchodku v poisťovníctve (alfa – poplatky za nákup produktu, beta – mesačné poplatky, delta – inkasné poplatky), pri úsporách 20-tisíc a anuite 73,75 eur by poplatky boli nasledovné:

a) alfa = 16,65 percenta,
b) beta = 0,74 percenta,
c) delta = 19,38 percenta.

Takáto nízka anuita odzrkadľuje nízku schopnosť poisťovne zhodnotiť zaplatené poistné, vysoké poplatky a predpoklad, že poistenci sa budú dožívať vyššieho veku, ako je prezentované v úmrtnostných tabuľkách.

Je na výber

Je to teda kombinácia viacerých faktorov, ktoré z anuity teraz robia naozaj nepredajný produkt. Ale cenotvorba a ponuka je v rukách poisťovní. Je to ich hra, ktorú hrajú.

Na kontrakt však treba vždy dve strany. A to je tá výhoda, ktorú má sporiteľ. Okamžite by sa mal teda pozrieť na inú možnosť nepoistného produktu, napríklad výnos z investovania. Ak mu DSS poskytne vyplácanie výnosu z investovania, sporiteľ by na rovnakú výšku anuity potreboval dosiahnuť výnos 4,425 percenta ročne. Ak taký výnos dosiahne, zostanú úspory jeho vlastníctvom (existuje dedenie), bude poberať rovnaký dôchodok ako pri anuite a v budúcnosti môže znova požiadať o cenovú ponuku z poisťovne.

Ak takáto stratégia poisťovní bude dlhodobejším javom, existuje množstvo alternatívnych produktov, ktoré je možné pustiť na trh. Anuita je síce preferovaný produkt, ale osobne si myslím, že zamieňanie legislatívnej preferencie s nedotknuteľnosťou by mohlo poisťovne stáť viac ako len pár nahnevaných sporiteľov. Anuity tu majú byť pre sporiteľov, a nie sporitelia pre anuity.

Autor je pedagógom a výskumným pracovníkom na Ekonomickej fakulte UMB,
bol členom anuitnej skupiny na MPSVaR SR

Komentáre

Teraz najčítanejšie