Pacient Slovensko
Ak denné prírastky pozitívnych prípadov násobne prekračujú denné prírastky zaočkovaných ľudí, nič dobré nás nečaká.
Autor je spisovateľ
Pri súčasnej miere zaočkovanosti na Slovensku možno už dnes s istotou povedať, že aj druhá pandemická zima bude u nás krutá. Vláda – eufemisticky povedané – nezvolila práve najlepšiu očkovaciu stratégiu, čo v kombinácii s perfídnosťou opozičných lídrov spochybňujúcich samotné očkovanie prispelo k tomu, že sme sa ocitli medzi najhoršie chránenými spoločenstvami v Európskej únii. Účet za to zaplatíme všetci.
Slovensko je pacient trpiaci schizofréniou. Jedna časť sa správa rozumne, verí vede a vie, že chorobe budeme najlepšie čeliť pomocou modernej medicíny; tá druhá žije v blude o svetovom sprisahaní, ktorého cieľom je pomocou vakcinácie urobiť z ľudí zombíkov, prípadne ich rovno vyhubiť, v light verzii aspoň nahnať astronomické zisky farmafirmám. Ak by sme použili freudovskú terminológiu, zhruba polovica obyvateľstva u nás prepadla pudu smrti. Odmietanie bezplatnej a pomerne vysoko účinnej ochrany pred nebezpečnou chorobou nie je totiž ničím iným ako jeho prejavom.
Pud smrti sa navonok prejavuje agresivitou a deštrukciou. Ukážkovým príkladom sú nájazdy antirúškarov na supermarkety a útoky na policajtov snažiacich sa vynútiť dodržiavanie pravidiel. So slovnou agresivitou a deštrukciou sme však dennodenne konfrontovaní aj na sociálnych sieťach. Prakticky pod akomkoľvek statusom o očkovaní sa hneď zlezú zúriví antivaxeri s doktorátmi z vysokej školy života, vlastníci tej ozajstnej pravdy o príčinách, priebehu aj cieľoch pandémie.
Autor tohto textu sa od začiatku leta vo svojom rodnom meste zúčastňuje na zabezpečení a propagovaní očkovania, od tých čias si už stihol prečítať kadečo. Nie malá časť z tých slov by zrejme spadala aj pod paragrafy Trestného zákona.
