Denník N

Náhrada ujmy spôsobenej povinným očkovaním je na Slovensku iluzórna

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V záujme ochrany verejného zdravia a ekonomiky štátu bude vláda Slovenskej republiky zrejme musieť pristúpiť k zavedeniu povinnej vakcinácie vybraných skupín obyvateľstva. Nemala by však zabudnúť na odškodňovanie osôb, ktorým bude povinným očkovaním spôsobená ujma. 

Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo

Ochrana verejného zdravia prostredníctvom povinného očkovania má dlhodobú tradíciu v právnych poriadkoch mnohých štátov sveta.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014, v ktorom posudzoval ústavnosť povinného očkovania, pripomenul, že prvý očkovací program na našom území zaviedla už Mária Terézia v roku 1768 a prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836, pričom v Československu sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania sa Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať (úplné vymiznutie) kiahne (pravé kiahne/variola/smallpox). Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924, celosvetovo v roku 1977 v Somálsku. Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo.

Povinné očkovanie (a očkovanie ako také) je však zásahom do telesnej integrity človeka, a teda zásahom do jeho súkromného, prípadne i rodinného života. Dochádza tu ku kolízii medzi záujmom na ochrane verejného zdravia (ochrane životov a zdravia obyvateľov štátu) a právom dotknutých osôb na ochranu svojej fyzickej integrity. Úlohou štátu je zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi týmito vzájomne kolidujúcimi záujmami, najmä poskytnúť zákonné záruky, ktoré by minimalizovali možnosť zneužitia povinného očkovania a vylúčili jeho aplikáciu v prípadoch, keď nie sú dané podmienky na jeho uskutočnenie (napr. zdravotné kontraindikácie).

V súčasnosti neexistuje účinnejší spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení ako očkovanie. Či štát ochranu spoločnosti v tejto oblasti zabezpečuje prostredníctvom povinného očkovania, alebo dosiahnutie dostatočnej preočkovanosti populácie a vytvorenie kolektívnej imunity proti určitému ochoreniu zakladá na vyššej miere rešpektovania slobody a autonómie jednotlivca, teda na dobrovoľnom očkovaní, závisí od politického uváženia zákonodarcu konkrétneho štátu.

V individuálnych prípadoch však očkovanie môže zapríčiniť ujmu na zdraví či dokonca úmrtie zaočkovanej osoby.

Čo hovoria súdy o odškodnení

K ujme na zdraví či na živote dotknutej osoby dochádza najčastejšie postupom non lege artis, t. j. postupom odporujúcim pravidlám riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Netreba však zabúdať, že aj očkovanie, ktoré je vykonané celkom lege artis, môže mať v určitých výnimočných prípadoch nepriaznivý vplyv na zdravie jednotlivcov. Štandardná občianskoprávna náhrada škody je v týchto ojedinelých prípadoch nepoužiteľná, pretože ujma na zdraví dotknutým osobám vznikne aj bez porušenia právnych povinností – či už zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, výrobcu vakcíny, alebo štátu.

Možnosť domôcť sa spravodlivej kompenzácie je podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva súčasťou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Očkovanie proti koronavírusu

Komentáre

Teraz najčítanejšie