Denník N

Ak sa teraz začneme zamýšľať nad tým, prečo asi mladé dievčatá v dvadsiatke nechcú mať deti, možno to dokážeme zmeniť

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Marianna Černejová má 21 rokov a už od strednej školy aktívne pomáha v oblasti ochrany životného prostredia. Je reprezentantkou generácie Z, ktorú svojimi globálnymi aktivitami v prospech ochrany klímy najviac preslávila švédska aktivistka Greta Thunbergová.

V rozhovore hovorí, že niektoré jej rovesníčky nechcú mať deti, lebo ich nechcú priviesť do ekologicky horšieho sveta, než je dnes. „Ja osobne verím, že situácia sa zlepší, že nádej je,“ hovorí Marianna. „K zmene môžeme prispieť svojím správaním a činmi voči životnému prostrediu.“

Nedávno sa v škótskom Glasgowe skončila globálna konferencia OSN o zmene klímy COP26. Zišli sa na nej tisíce odborníkov a politických lídrov z celého sveta, aby diskutovali o tom, ako nezvratne sa zmení zemská klíma a životné podmienky pre budúce generácie, ak dnes nezmeníme svoj prístup k tomu, ako žijeme. Ako sa na tieto témy pozeráte ako predstaviteľka generácie dvadsiatnikov?

Prístup niektorých ľudí k životnému prostrediu a ekológii všeobecne ma neteší. Na druhej strane, snažím sa myslieť pozitívne a osobne v tomto ohľade robiť čo najviac a čo najlepšie. Chcem byť spokojná s tým, čo a ako robím a aká stopa po mne zostáva.

Ako a kedy ste sa dostali k téme ochrany životného prostredia? Prečo ste začali byť sama aktívna?

Prvýkrát to bolo niekedy na strednej škole v Dubnici nad Váhom, kde som chodila na gymnázium. Zhruba v tom období som sa začala viac zamýšľať nad tým, aký vplyv na životné prostredie bude mať moje celoživotné správanie. Uvažovala som, akú stopu vo svete svojím bežným správaním a svojimi dennými návykmi urobím, v akom stave zanechám zem pre ďalšie generácie.

Začala som sa zaujímať o ekológiu a predovšetkým o ochranu prírody, s ktorou som pociťovala silnú spätosť. Chcela som vo svojom okolí aktívne pomáhať. Všímala som si aj to, že mnohí moji rovesníci a rovesníčky majú podobné postoje ako ja. Nebola som sama, o ochranu životného prostredia sa zaujímali viacerí.

Na konci strednej školy som sa prihlásila do programu neformálneho vzdelávania I AMbitious. Tam som si vymyslela a vďaka svojej mentorke začala spolu s kamarátkou realizovať vlastný ročný projekt s názvom Zelené ruky. Podarilo sa mi ho udržať funkčný až do úvodu pandémie, keď som už študovala na vysokej škole v zahraničí.

Mnoho ľudí zvykne argumentovať, že pri ochrane životného prostredia jednotlivec nestačí. Vy si myslíte, že je dôležité aj to, ako sa správa jeden konkrétny človek?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Podcast Denníka N

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie