Ako by vyzerala pandémia pri vyššej zaočkovanosti? Matematici prepočítali možné scenáre

Dvomi dávkami je na Slovensku momentálne zaočkovaných 45 percent celej populácie. Posledné týždne nemocnice hlásia, že sú preplnené a zhruba 80 percent pacientov nie je zaočkovaných. Tretia vlna je najmä vlnou neočkovaných, aj zhruba tri štvrtiny nových pozitívne testovaných prípadov sú neočkovaní ľudia.

Ostatný týždeň vidieť citeľne vyšší záujem o očkovanie. Vakcinačné centrá na Slovensku podali takmer 25-tisíc prvých dávok. Ešte v októbri bolo tempo očkovania približne 11-tisíc dávok týždenne. Vyšší záujem o vakcíny sa však prejaví až o niekoľko týždňov. Pri dvojdávkovej schéme budú títo ľudia chránení o šesť týždňov, pri jednodávkovej o tri.

Slovensko aj naďalej patrí medzi krajiny s najnižšou zaočkovanosťou v Európskej únii.

Matematici Richard Kollár a Martin Šuster, ktorí sa téme koronavírusu dlhodobo venujú, pripravili scenáre, ako by zhruba vyzerala pandémia, ak by sa na Slovensku zaočkovalo viac alebo, naopak, menej ľudí ako teraz.

Pri 50-percentnej zaočkovanosti by klesli hospitalizácie o takmer polovicu

„Slovensko sa aktuálne blíži k maximálnej kapacite svojho zdravotníctva. Napríklad pľúcne ventilácie už využívame na 97 percent a v troch krajoch na sto percent. Snažili sme sa odhadnúť, o koľko lepší alebo horší by bol dnešný výsledok, ak by sme boli lepšie či horšie zaočkovaní,“ tvrdia autori.

Matematici prepočítali, koľko by bolo na Slovensku hospitalizovaných, ale aj infikovaných pri iných úrovniach zaočkovanosti populácie. Pozreli sa aj na to, koľko ľudí by bolo hospitalizovaných celkovo v tretej vlne. Ale na druhej strane odhadli aj to, koľko ľudí by malo závažné vedľajšie účinky po vakcíne. Čím viac ľudí by sa očkovalo, tým by, samozrejme, počet osôb s vedľajšími účinkami rástol.

Napríklad ak by bola na Slovensku zaočkovanosť len 30 percent, dnes by sme podľa prepočtu mali v nemocniciach viac ako 12500 pacientov. Aktuálne ich máme vyše 2600. Celkovo by v tejto vlne podľa ich odhadov pri 30-percentnej zaočkovanosti potrebovalo hospitalizáciu takmer 41500 ľudí.

Pri dnešnej zaočkovanosti odhadujú, že bude lôžko v nemocnici potrebovať za celú tretiu vlnu takmer 9-tisíc pacientov.

Čo by sa stalo, ak by bola zaočkovanosť vyššia? Matematici odhadujú, že ak by sa zaočkoval každý druhý človek, momentálne by sme mali o zhruba tisíc pacientov v nemocniciach menej. Teda o päť percentuálnych bodov vyššia zaočkovanosť by znížila počet aktuálne hospitalizovaných o 41 percent.

„Týchto 41 percent môžeme rozložiť na dva efekty. Sedem percentuálnych bodov tvorí priamy efekt zaočkovanosti na počet hospitalizovaných pacientov – zaočkovaní ľudia majú asi 6- až 7-krát nižšie riziko, že sa dostanú do nemocnice, aj keby sa infikovali covidom,“ vysvetľujú matematici.

Ďalších 34 percentuálnych bodov tvorí podľa nich nepriamy efekt zaočkovanosti, ktorý spomaľuje celkový rast epidémie v populácii – čiže v tomto scenári by sme mali počet nových reportovaných prípadov pozitívnych PCR testov iba 664 na stotisíc obyvateľov, nie aktuálnych 1052.

Ak by sa zaočkovalo 60 percent ľudí, teda o 15 percentuálnych bodov viac ako dnes, situácia by podľa odhadov vyzerala výrazne inak. Takú zaočkovanosť má napríklad Rakúsko či Česko. V nemocniciach by bolo aktuálne 552 ľudí, teda pätina z dnešného počtu.

„Zároveň by takto klesol aj celkový počet ľudí prijatých s covidom do nemocníc od začiatku delta vlny až dodnes z aktuálnych 8702 na odhadovaných približne 1802. Dnešný stav by sme pri zachovaní opatrení dosiahli až o približne 32 dní,“ tvrdia.

Vyššia vakcinácia by viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiaducich vedľajších účinkov vakcín, ktoré by sa zvýšili z 1091, ktoré sú reportované počas pandémie dodnes, na približne 1336, teda zhruba o 22 percent viac. „Nárast počtu ľudí s nežiaducimi účinkami by bol teda výrazne menší ako počet ľudí, ktorí by sa vďaka vakcinácii nedostali do nemocnice,“ dodávajú matematici.

Ako treba čítať výsledky

Kollár a Šuster prepočítali scenáre od 30-percentnej až po 90-percentnú zaočkovanosť. „Pri interpretácii treba zdôrazniť, že odhad predpokladá, že by boli u nás aplikované napriek výrazne horšej alebo lepšej epidemickej situácii približne rovnaké epidemické opatrenia, ako sme v skutočnosti mali,“ upozorňujú matematici.

V realite by však bola v prípade lepšej zaočkovanosti pravdepodobne situácia horšia, pretože by sme mali miernejšie opatrenia. Naopak, ak by sme boli zaočkovaní menej, opatrenia by boli prísnejšie a epidemická situácia lepšia, ako ju opisujú čísla v tabuľke, už dávnejšie by sme vtedy prekročili aj kapacity nemocníc.

„Takisto odhad nemožno interpretovať ako odhad prípadného zlepšenia či zhoršenia v prípade, ak by sme v budúcnosti zaočkovali príslušné percento populácie,“ tvrdia.

Preto podľa nich napríklad Rakúsko alebo Česko majú v súčasnosti napriek vyššej zaočkovanosti podobnú incidenciu ako Slovensko. „Súčasná pandemická vlna sa u nich začala skôr a rástla pomalšie, hoci ich opatrenia boli miernejšie. Efekt nižších príjmov do nemocníc ako u nás však vidíme u oboch našich susedov,“ dodávajú.

Matematici pri odhade použili dáta o incidencii PCR testov a vakcinácii v európskych krajinách z verejnej databázy Our Worlds in Data, údaje o vakcinácii a hospitalizáciách z verejne dostupných dát Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva spracované na portáli Vedapomaha.sk a dáta o reportovaných závažných prípadoch nežiaducich účinkov vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2 poskytnuté Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.