Čo by dnešným odporcom očkovania odkázal Štúrov profesor z lýcea Juraj Palkovič
Naši predkovia mali problém s prijatím očkovania aj pri vakcíne proti pravým kiahňam. V 19. storočí ju propagovali aj vzdelanci, ktorí bojovali proti mnohým poverám. V roku 1919 sa očkovanie proti kiahňam schválilo ako povinné a, ako písali vtedajšie noviny, bez debaty.
Viac ako dvesto rokov od seba delí súčasnosť a dobu, keď Juraj Palkovič, básnik a novinár, neskorší poslanec uhorského snemu a profesor Ľudovíta Štúra na bratislavskom evanjelickom lýceu, napísal brožúru o očkovaní proti pravým kiahňam.
Napriek tomu v jeho texte nájdeme množstvo paralel so súčasnosťou a očkovaním proti covidu-19. Juraj Palkovič, jeden zo slovenských vzdelancov, ku ktorým sa obracajú aj rôzni deklaratívni vlastenci, národovci, nacionalisti či kotlebovci, popularizoval novú metódu očkovania proti kiahňam v roku 1802. Len šesť rokov po tom, čo bola po prvý raz uvedená do praxe v Anglicku. S istým nadhľadom – a jazykom dnešných odporcov očkovania – by sa dalo povedať, že išlo o „rýchlo vyvinutú vakcínu, ktorej dlhodobé účinky ešte neboli známe“.
Podobností je však viacero. Vakcína bola postavená na novom prevratnom postupe. Očkovaní zažívali reakciu imunitného systému, ktorú bolo potrebné podrobne vysvetľovať, aby sa jej ľudia nezľakli. A aj vtedy dochádzalo