Denník N

Aj v Rakúsku prebehla rázna reforma vysokých škôl. Univerzity tam nie sú menej slobodné, hovorí profesor z Viedne

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Profesor z Viedne: Nikto mi neprikazoval, koľko mám publikovať. Nechápem, prečo to robíme na Slovensku.

Mikuláš Luptáčik je uznávaným profesorom v oblasti ekonómie, ktorý väčšinu života pôsobil v Rakúsku. No v roku 2011 si vyskúšal aj slovenské vysokoškolské prostredie, keď sa stal dekanom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rozhovore vysvetľuje, prečo nezostal na Slovensku a čo si myslí o pripravovanej novele vysokoškolského zákona, pre ktorú univerzity hrozia štrajkom.

Podľa neho by skutočné vysoké školy mali fungovať na princípe osobnej zodpovednosti a dôvery. „Toto som na univerzite nenachádzal. Tu fungovali veci na základe predpisov, nariadení a kontroly. To podľa mňa nie je skutočné akademické prostredie.“

V rozhovore sa dočítate:

  • čo si myslí o pripravovanej reforme vysokých škôl;
  • čo učitelia na univerzitách potrebujú, aby zapálili študentov;
  • prečo naše vysoké školy nie sú otvorené ľuďom zo zahraničia.

Roky ste pôsobili na univerzite vo Viedni, v roku 2015 ste sa stali dekanom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Teraz ste už naspäť vo Viedni?

Áno, už som na dôchodku. V Rakúsku je jasné predpísané, že v aktívnom pracovnom pomere na vysokej škole môže človek pôsobiť len do veku 65 rokov. Môžem však ešte pôsobiť ako lektor, čo aj robím, vediem na univerzite jeden seminár. A stále som vedeckým riaditeľom inštitútu IWI – Industriewissenschaftliches Institut.

Prečo ste nezostali na Slovensku? 

Vysvetlením je predovšetkým môj vek, keďže mám nad 70 rokov, aj keď ako akademický funkcionár som mal možnosť ísť do volieb. No otvorene poviem, že som do nich ísť nechcel. Som rád, že som mal túto skúsenosť a že som mal možnosť pôsobiť ako dekan za svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale moje predstavy o fungovaní akademickej inštitúcie sa po štyroch rokoch vo funkcii natoľko rozchádzali s predstavami veľkej časti ľudí na fakulte, že som nevidel dostatočný priestor na presadzovanie svojich myšlienok. Usúdil som, že ak nenachádzam primeranú podporu pri presadzovaní reforiem, tak je asi užitočnejšie, ak to prenechám iným.

V čom sa vaše pohľady líšili? 

Používame často tie isté slová, ale myslíme pod tým niečo iné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie