Denník N

Nežná revolúcia proti environmentálnej kríze

Reťaz študentov pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí (dnešné Námestie slobody) v Bratislave 7. decembra 1989. Foto - TASR/Ivan Rychlo
Reťaz študentov pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí (dnešné Námestie slobody) v Bratislave 7. decembra 1989. Foto – TASR/Ivan Rychlo

História československého vzdoru voči totalite svetu ponúka alternatívu proti povrchnosti, s ktorou pristupujeme ku klimatickej zmene.

Autor je kultúrny antropológ, University of London

Stredná Európa je na okraji svetovej diskusie o klimatickej zmene a environmentálnej kríze. Naše krajiny nie sú svetovými veľmocami s potenciálom meniť fungovanie svetovej ekonomiky, naše vnútrozemské metropoly nie sú ohrozené stúpajúcimi hladinami oceánov, a my sme zahľadení do vnútorných problémov našej spoločnosti, nie problémov svetovej komunity.

Napriek tomu sa nás však environmentálna kríza týka rovnako ako zbytku sveta, a je v našom záujme pomôcť rozlúsknuť tento azda najkomplikovanejší problém, akému kedy ľudstvo čelilo.

Náš región môže k riešeniu prispieť svojou historickou skúsenosťou s totalitou, ktorou môžeme svetu zoči-voči existenčnej hrozbe ukázať potrebu politickej a kultúrnej, nielen technickej transformácie.

Disidenti a alternatívna budúcnosť

Československí disidenti, ktorých si dnes pripomíname, dokázali udržiavať víziu alternatívnej, demokratickejšej budúcnosti počas desaťročí totalitného režimu, často za cenu straty osobnej slobody. Keď meniaca sa geopolitická situácia vytvorila podmienky na zmenu režimu, naši disidenti boli pripravení vstúpiť do mocenského vákua a pokúsiť sa pretvoriť svoju víziu na realitu. Nebyť ich, Československo by bolo odkázané na pokračujúcu vládu technokratov moci, komunistických kádrov prezlečených za demokratov.

Disidenti neboli perfektní, nebolo ich dosť, niektorí v kľúčových momentoch stratili odvahu, a aj vďaka tomu sa v českej aj slovenskej politike dodnes pohybujú bývalí komunisti, ktorí podkopávajú demokratické zriadenie oboch krajín. To však nič nemení na tom, že nebyť disidentov, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa dnes naše krajiny podobali viac na Bielorusko ako na demokratickejší Západ.

Disidenti dokázali pozrieť sa na spoločnosť zvonka, chápať rozdiel medzi morálkou a zákonmi a vedeli si predstaviť inú budúcnosť ako tú, ktorú ponúkal režim. Dokázali sa vžiť do roly budúcich historikov. A presne toto sú schopnosti, ktoré potrebujeme, aby sme dokázali prežiť environmentálnu krízu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Klimatická zmena

Komentáre

Teraz najčítanejšie