Internet z nás robí horších ľudí

Málokto si to pamätá, ale nie tak dávno vypadol na niekoľko hodín Facebook. To bolo pekné.

Sedel som v ten večer pod Devínom na sútoku Dunaja a Moravy s priateľkou, sledovali sme člnky a lode – a nič. To bolo pekné.

Bolo to pekné, ale nielen preto. Nikto mi nepísal, nebolo ako. Ničí názor sa nedal čítať, nebolo ako. Nebolo ako čítať, čo si kto o čom myslí a čo si niekto iný myslí o tom, čo si myslí ten prvý. Trvalo to sedem hodín, hovoríme o niekoľkých miliónoch obyvateľov, to sú doslova desiatky miliónov človekohodín, ktoré boli strávené inak.

A nič sa nestalo; bol pokoj.

Keď sme sa potom po prázdnych uliciach Devína vracali, predstavoval som si všetky tie veci, ktoré sa nestali: nerozšírilo sa niekoľko hoaxov, niekoľko kamošov sa do krvi nepohádalo o nejakej pomerne zbytočnej veci. Množstvo ľudí za ten čas neurazilo množstvo iných ľudí. Všetci mali pokojnejší večer.

Božechráň, toto nie je spomienková nostalgia na časy, keď ste v esemeskách nedávali medzery medzi slová, aby ste si šetrili znaky. Toto nie je óda na pevné linky. Rozhodne však platí, že keď sedem hodín nešiel Facebook, nič sa nestalo a vlastne bolo tak trochu lepšie.

Internet z nás robí horších ľudí, ako sme, a to hneď na niekoľko spôsobov. Píšeme to, čo si vlastne ani veľmi nemyslíme, a píšeme to tak, ako to nemyslíme. Druhá strana potom to, čo si vlastne ani veľmi nemyslíme, zoberie ako urážku, podľa toho aj zareaguje a potom nasleduje tá akože diskusia. Lenže aká diskusia, keď ste sa už znepriatelili?

Najprv je názor, potom názor na názor a jeho formu, potom príde kritika a kritika kritiky, takže nasleduje ohradenie sa voči kritike a ohradenie sa voči ohradeniu sa voči kritike. Neustále si vyberáme strany, ale tak to nemá byť, na to sme neboli stavaní; stojí to čas, stojí to energiu a vedie to len k tomu, že z dlhodobého hľadiska nikto s nikým nesúhlasí. A medzitým je, mimochodom, stále horšie: ako spoločnosť sme už úplne mimo, namiesto politikov máme prinajlepšom klaunov a namiesto problémov riešime – ja už ani neviem. Ako by ste to nazvali vy?

Ak by neexistoval internet, spolu s ním by neexistovali mnohí ľudia vrátane mňa. Ja sám som predsa typický výplod internetu a moja legitimita pochádza iba z toho, že dostatočne dlho a vytrvalo na ten internet píšem. Neexistoval by som, ale za ten pokoj to je prijateľná cena. Veď nejak by už bolo.

Je to prijateľná cena, lebo okrem mňa by neexistovali ani Blaha a Taraba a zástupy ďalších. A spolu s nimi by neexistoval ani všetok ten hluk a smrad, ktorý produkujú a ktorý sa potom prelieva do reality a ľudia ho majú v hlavách. Predstavte si to obrovské množstvo vecí, ktoré by si ľudia zrazu nemysleli.

Toto naozaj nie je volanie po zahodení mobilov a objímaní stromov, len je to únavné. Internet z nás robí horších ľudí, zapĺňa nám hlavu neustálymi konfliktmi a vedie ku skratovým reakciám.

A pritom sa nemusí stále niečo diať a niečo riešiť. Občas sa nemusí diať vôbec nič. Keď vypadol Facebook a sedeli sme tam pod Devínom, nič sa nedialo, a predsa sa nič nestalo.