Európa musí pomôcť pri obnove maďarskej demokracie
Opozícia zjednotená za konzervatívnym katolíckym protikorupčným kandidátom je pre demokratúru Viktora Orbána skutočnou výzvou.
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Minulý mesiac som stál vo veľkom dave na konci Andrássyho ulice v Budapešti a počul som súčasného maďarského lídra Viktora Orbána, ako odsudzuje Európsku úniu, ktorej plnoprávnym členom jeho už nedemokratický národný štát ešte stále je. „Prinútili by nás byť Európanmi, citlivými a liberálnymi – aj keby nás to zabilo,“ povedal. „Slová a činy, ktoré Brusel smeruje k nám a Poliakom, sú dnes ako slová a činy, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre nepriateľov. Máme pocit déjà vu, keďže v celej Európe počujeme ozveny Brežnevovej doktríny.“ Toto hovorí človek, ktorého celý režim vo veľkej miere závisí od peňazí EÚ. Je to ako hrýzť do ruky, ktorá vás kŕmi. Dav súhlasne mrmlal, aj keď hlasnejší potlesk si nechal pre vetu: „Maďarsko bude prvou krajinou v Európe, v ktorej zastavíme agresívnu LGBTQ propagandu pred bránami škôl“. Nevidel som ani jednu vlajku EÚ.
Potom som však na druhom konci Andrássyho ulice, po tom, čo som prešiel okolo obrovského dvojitého radu autobusov, v ktorých doviezli stúpencov Orbána, dostal na opozičné zhromaždenie. Tu už oveľa menší dav mával úniovými vlajkami. A tu som tiež počul Petra Márki-Zaya, kandidáta zjednotenej opozície do jarných parlamentných volieb, ako vyhlásil, že opozícia privedie Maďarsko späť k demokracii a k právnym štandardom EÚ. V súvislosti so zneužívaním eurofondov Orbánovým režimom Márki-Zay povedal, že „by sme sa mali spojiť s Európskou prokuratúrou, ktorá nenarúša našu suverenitu, ale iba suverenitu zločincov“. Potom sa na pódium natlačila veľká skupina opozičných kandidátov zo šiestich strán z pravej i ľavej strany politického spektra, aby si urobili spoločnú fotografiu.
Slušná šanca
Potom som mal možnosť porozprávať sa so samotným Márkim-Zayom, upraveným, dobre oblečeným, rýchlo hovoriacim 49-ročným mužom, ktorý strávil roky ako predajca v Kanade a USA. Plynulou severoamerickou angličtinou mi povedal: „Som všetkým, za čo sa Viktor Orbán vydáva.“ Márki-Zay je konzervatívny starosta mesta v srdci maďarského vidieka, oddaný kresťan a otec siedmich detí. To brilantne nabúralo predstavu, ktorú šíril Orbánov režim: jeho volebná kampaň bola doteraz namierená proti démonizovanej, kozmopolitnej ľavici. Na prvom zhromaždení Orbán vyhlásil, že opoziční lídri „súťažili o to, kto z nich by mohol vládnuť Maďarom z milosti Bruselu a Georgea Sorosa…, kto by mohol byť novým pašom [t. j. osmanským vládcom] Budína. … Ich cieľom je vziať Maďarsko z rúk [Panny] Márie a položiť ho k nohám Bruselu“. Ale ako argument proti konzervatívnemu katolíkovi z vidieka to vyznieva smiešne.
Zrazu je v Maďarsku slušná šanca, že by na budúcu jar mohla vyhrať opozícia. Pre šesť rôznorodých strán to však bude predstavovať ťažký boj. Musia sa totiž spojiť v jednej efektívnej kampani a postaviť sa za nestraníckeho kandidáta. Voľby nebudú úplne slobodné a rozhodne budú nespravodlivé. Orbán ovláda väčšinu médií v krajine a už vo voľbách v roku 2018 nehanebne využil zdroje štátu na podporu svojej strany Fidesz a vládnej koalície. Maďarsko v súčasnosti nie je demokraciou. Ide o hybridný režim stojaci niekde medzi demokraciou a diktatúrou, ktorý je obmedzovaný, ale aj udržiavaný členstvom krajiny v EÚ. Jeden popredný nezávislý novinár mi pri opise veľkej a účinnej propagandistickej mašinérie Fideszu povedal: „Orbán postavil túto mašinériu z peňazí EÚ.“
