Denník N

Rieši problémy v škole: Konfliktov je stále viac, lebo deti sa viac kastujú

Dušana Bieleszová už päť rokov pôsobí ako mediátorka, venuje sa najmä riešeniu konfliktov v školách.
Dušana Bieleszová už päť rokov pôsobí ako mediátorka, venuje sa najmä riešeniu konfliktov v školách.

Vzťah detí a rodičov sa mení. Podobne aj úloha učiteľa, ktorý už nechodí do triedy prinášať informácie, lebo deti si ich nájdu samy. So zmenami prichádzajú aj problémy, o ich riešení hovorí školská mediátorka Dušana Bieleszová.

Čo je školská mediácia?

V zmysle zákona ide o klasickú mimosúdnu činnosť, pri ktorej mediátor ako tretia, nezávislá a nezaujatá osoba rieši spor medzi dvoma osobami, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu. Školská a rovesnícka mediácia je trošku špecifická. Pomáha riešiť konflikty cestou dohôd, zmierovania a hlavne pochopenia toho, čo sa vo vzťahoch deje počas napätých situácií. Môže byť teda dôležitým nástrojom prevencie a ozdravenia kultúry školského prostredia. Ide o akési scitlivovanie pozorovacích schopností riaditeľa školy, učiteľa, žiaka či rodiča a podporovanie zručnosti zvládať konflikty.

Koho sa školská mediácia týka?

Všetkých, ktorí sa pohybujú v školskom prostredí – rodičov, učiteľov, vychovávateľov, riaditeľov škôl, zriaďovateľov a, samozrejme, aj detí. Vtedy hovoríme o rovesníckej mediácii.

Aké konflikty riešia najčastejšie?

Napríklad idú na školský výlet a nevedia sa dohodnúť kam. Alebo sa hádajú o miesto v školskej lavici, nemajú rovnaký názor na to, kto vyvolal konflikt v triede, alebo sa niekto niekomu len posmieval. Niekedy sa nebavia, pretože počuli, že ich spolužiak ohováral. Rovesnícky mediátor sa snaží takúto debatu usmerniť. Mediátor nie je líder, ktorý rozhoduje, je to človek, ktorý pomáha riešiť konflikt, usmerňuje ho, je nestranný.

Riešili ste prípad, keď sa spájali triedy – jedna vynikajúca a druhá veľmi problémová. Na vašej stránke sa dokonca píše, že sa tieto dve triedy nenávideli až tak, že keď žiak z bývalej „céčky“ rozdával deťom žiacke knižky, žiak z bývalej „áčky“ chytil žiacku knižku do ruky, no predtým si ju dal do igelitového vrecka – aby sa jej nemusel dotýkať, keďže sa jej dotkol „céčkar“. Ako ste to riešili?

Neexistuje univerzálny návod, ako to urobiť. Bolo veľmi ťažké predpovedať, čo sa s tým dá robiť. Rodič má tendenciu dať dieťa tam, kde je čo najlepšie prostredie, kde sú najmenšie rozdiely. Dieťa sa však ani v dospelosti nebude pohybovať vo svete, ktorý je dokonalý. Je fajn, ak sa naučí vnímať rozdiely už v mladosti, ak sa naučí pohybovať v týchto odlišnostiach slušne a dôstojne. Pri správnom prístupe dôležitých dospelých – rodičov či učiteľov – môže získať zručnosti, ktoré sa mu raz zídu. V prípade spájania dvoch rozdielnych tried je dôležité pre triedneho učiteľa, aby sa naučil pracovať s triednou dynamikou. Počas stretnutia sa žiaci učili navzájom spoznávať, hovorili si o tom, čo ich vie nahnevať, čo im vadí a čo ich dokáže motivovať na spoluprácu či upokojiť. Potom si podľa toho definovali triedne pravidlá. Veľkú úlohu v celom procese „stmeľovania“ zohrávala triedna učiteľka, ktorá sa nevzdala. Pracovala nielen s problémovými deťmi, ale s celou triedou. Komunikovala intenzívne aj s rodičmi a nehovorila s nimi len o problémoch, ale aj o tom, že ich „problémové“ dieťa dosiahlo úspech. Získala si dôveru detí aj rodičov. Vždy je to o konkrétnych ľuďoch v konkrétnej triede na konkrétnej škole.

Aké sú najväčšie zmeny, pre ktoré vznikajú konflikty v škole?

Problémy môžeme vnímať v rôznych rovinách v závislosti od ľudí, ktorých sa dotýkajú. Prvou skupinou sú deti. Prehlbujú sa sociálne rozdiely, silnie vplyv reklamy, sociálnych sietí, virtuálnych zážitkov, zvyšuje sa miera kastácie. Niektoré deti pociťujú silnejúci tlak na výkon, vďaka mobilom sú všade kontrolovateľné a zastihnuteľné, ale niektoré, naopak, ostávajú bez záujmu najbližších, nepovšimnuté. Na jednej strane je časť detí veľmi šikovná vo využívaní technológií, často šikovnejšia ako ich učitelia alebo rodičia, na strane druhej časť detí v niektorých lokalitách nezvláda ani len základné hygienické návyky. Niektoré deti sú pružné vo vyhľadávaní informácií, ale nezvládajú ich rozumnú selekciu. Školské triedy sa stávajú kultúrne rozmanitejšie, napriek tomu zo strany rodičov sa zvyšuje tlak na selekciu. Doučovanie majú deti, ktoré to často ani nepotrebujú, a rodičia tých, ktoré by to aj potrebovali, si to nemôžu dovoliť. Zväčšujú sa nám rozdiely medzi školami aj čo sa týka kvality vzťahov. Ďalšou skupinou, ktorú treba začať brať vážnejšie, sú rodičia. Časy, keď bol učiteľ dominantným sprostredkovateľom vzdelávania a rodičia finančnými prispievateľmi do pokladní rodičovských združení a prijímateľmi spätnej väzby na úspechy alebo neúspechy svojho dieťaťa, sú dávno preč. Učitelia sa v súčasnosti stretávajú s rozdielmi v štýloch rodičovskej výchovy v takej miere, ktorú nečakali a na ktorú neboli pripravení. Ich reakcie na prejavy si vyžadujú citlivé vnímanie zmien, rešpekt a takt. Samotnú kapitolu svojich „boľačiek“ si nesú v našom školstve aj učitelia. Sú tímy, ktoré dokázali na zmeny zareagovať včas, ale sú aj také, čo sa točia v problémoch skupinového myslenia, manipulácie, intríg a ďalších obranných mechanizmov, ktoré zhoršujú vzťahy a v konečnom dôsledku aj kvalitu školského prostredia.

Dušana Bieleszová (41)

Pôsobí v redakcii odborného časopisu Manažment školy v praxi, aktívne sa venuje konzultačnej a tréningovej činnosti pri začleňovaní školskej a rovesníckej mediácie do škôl.

Vyštudovala etiku a pedagogiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Odbornú prípravu mediátora absolvovala v roku 2010, ďalšie vzdelávanie si doplnila na dvoch odborných seminároch k aktuálnym témam mediácie. Pracovala ako učiteľka v špeciálnej škole pre sluchovo postihnutých či v základnej škole s materskou školou ako zástupkyňa riaditeľa školy. Pôsobila ako štatutárna zástupkyňa materských centier MC Vánok v Malackách, neskôr ako členka dozornej rady Únie materských centier a následne ako riaditeľka Centra advokácie a koordinácie ÚMC a členka Výboru pre mimovládne organizácie (Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti).

Je autorkou dvoch kníh o školskej a rovesníckej mediácii.

Kastácia medzi deťmi je len na základe peňazí? Prejavuje sa to v triede šikanou?

Aj na základe peňazí. Šikana je však špecifický problém, podnetom pre šikanu môže byť aj kastácia detí, ich vzájomná odlišnosť, ktorú si neskoro uvedomíme. Menej sa počúvame. Ak triedny učiteľ nevníma problémové dieťa izolovane, ale dokáže jeho správanie chápať v spojitosti s triedou a jeho spolužiakmi, históriu správania, ktorú si žiak priniesol z domu, s vplyvom učiteľov, tak často dokáže nájsť aj spôsob, ako pracovať na kvalite vzťahov v triede.

Sú na to dnes učitelia pripravení?

Niektorí áno a niektorí nie. Podstatné je, či si vedia vytvoriť k žiakovi vzťah, či vedia vnímať svet aj očami detí. Deti vedia jasne pomenovať a rozlíšiť učiteľa s prirodzenou autoritou, od ktorého majú šancu niečo sa naučiť, od učiteľa, ktorý je pre ne len „povinnou jazdou“. A nie je to otázka veku učiteľa ani praxe. Ja napríklad rada chodím do zmiešaných učiteľských kolektívov, kde sú starší aj mladší učitelia, ktorí sa poznajú, poznajú svoje silné aj slabé stránky, vedia sa tak dopĺňať. Jedni nabíjajú energiou, novými nápadmi a druhí kotvia to podstatné, triedia dôležité od menej dôležitého.

Vedia učitelia zvládať dnešné problémy v triedach?

Ak by mali čas a priestor, mnohí by vedeli, ale tým, že sú nútení reagovať na časté legislatívne zmeny, prioritu dostávajú iné veci, ako by sa žiadalo. Únava a vyčerpanosť robia svoje. A tak sú deti svedkami aj podráždenosti, nervozity, nezvládania konfliktných situácií. Dieťa však učiteľom či rodičom neoznamuje vopred, aby si dávali pozor, ako sa správajú, lebo v danom momente sa stávajú vzorom. Deti „filmujú“ dospelých každú chvíľu, aj vtedy, keď učitelia držia kľučku na dverách kabinetu a rozprávajú sa s kolegom o inom žiakovi či keď prechádzajú okolo žiaka a neodpovedajú na pozdrav, alebo keď vidia rodiča na chodbe školy, ako emotívne vysvetľuje učiteľovi, prečo jeho dieťa chyby nerobí. Sú to malé detaily, ktoré sa v hlave detí ukladajú a postupne si vytvárajú profil budúceho správania sa k tým, ktorí ho formovali. Vedia presne, že „tento človek ma niečo naučil, tento nie“. Ak sa pýtame, kde sa vytratila úcta a rešpekt k učiteľovi, niekedy treba zájsť k potláčaným spomienkam skutočne ďaleko do minulosti.

Ako sa zmenil vzťah učiteľa a žiaka za 10 rokov?

Aj to je individuálne a záleží od atmosféry v škole. Rola učiteľa sa zmenila, nie každý to dokázal prijať. Učiteľ dnes neposkytuje informácie v takej miere ako kedysi. Niektoré deti si ich vedia veľmi rýchlo vyhľadať a šíriť medzi sebou, učia sa od seba. Vďaka počítačovým hrám sa strácajú regionálne a jazykové bariéry. Informácií je veľa. Čo deti často nezvládajú, je rozumná selekcia informácií, usmernenie či kritické myslenie a tam je veľké pole pôsobnosti súčasného učiteľa. Dôležité je aj prijatie myšlienky, že škola je ideálnym priestorom nielen pre vyučovanie, ale aj pre nácvik toho, ako komunikovať, ako zvládať napätie, ako riešiť konfliktné situácie. Je to priestor, kde by malo byť dovolené učiť sa aj na vlastných chybách. Môžu byť základom pevnejších vzťahov. Škola by nemala byť miestom, kde majú deti strach niečo povedať, kde sa formuje ich názor a v závislosti od veku a skúseností môže byť rozdielny.

Ako sa dostanete ku konfliktom v škole?

K školskej mediácii som sa dostala ešte ako učiteľka a neskôr ako zástupkyňa riaditeľa školy. Všimla som si, akú veľkú silu má komunikácia medzi ľuďmi, akú úlohu zohrávajú emócie, ako reagujú na učiteľov rodičia, čo ich vie upokojiť, čo nahnevať. Riešila som bežné konflikty medzi rodičmi a učiteľmi, ale aj zvýšené napätie medzi učiteľmi navzájom. Následne som k tejto téme začala publikovať príspevky, články na učiteľských portáloch, a zistila som, že moje skúsenosti nie sú izolované od skúseností iných, sú podobné. Dnes mi často volajú, píšu rodičia či učitelia v snahe urobiť si v myšlienkach poriadok, snažia sa pochopiť, čo sa vlastne deje. Niektorým rodičom napríklad chýba len odvaha ísť za triednym učiteľom a konzultovať problém, ktorý ich trápi. Nedajú niekedy ani šancu učiteľovi vysvetliť ich pohľad na vec, uspokoja sa s domnienkou, že „učiteľ konal zle, ale riešiť to nemá zmysel“. Dnes to nestačí. Učiteľ je predsa človek, ktorý podstatnú časť života našich detí ich ovplyvňuje, formuje. Rodič mu potrebuje dôverovať a začať treba komunikáciou.

Volajú vám aj učitelia?

Áno, aj dobrí a výnimoční, ktorí cítia v sebe napätie, nevyriešený problém, driemajúci konflikt napríklad so svojím nadriadeným, ktorý nedokáže využiť jeho potenciál, nedokáže mu vytvoriť priestor na vyniknutie v silných stránkach. Niekedy sú to šikovní učitelia, často však pred vyhorením.

A riaditelia?

Aj tí, najmä keď majú problém so zriaďovateľom alebo s radou školy, cítia tlak, manipuláciu, majú pocit, že im zriaďovateľ či rada školy hádže polená pod nohy, dožaduje sa materiálov, ktoré nepatria do ich kompetencie, posielajú kontroly, vytvárajú nepríjemný tlak, alebo v prostredí, kde je v pôsobnosti zriaďovateľa viac škôl, uprednostňujú jednu z nich.

Kde ste po prvýkrát zavádzali program školskej mediácie?

Prvýkrát ma oslovila pani riaditeľka zo ZŠ Park Angelinum v Košiciach, hneď za ňou to bola ZŠ sv. Cyrila a Metoda, tiež v Košiciach. V súčasnosti program školskej a rovesníckej mediácie zavádzame v ZŠ na Záhoráckej ulici v Malackách, v ZŠ Alexandra Dubčeka v Bratislave a aj na strednej škole –na Spojenej škole v Nižnej. Tréningovými aktivitami a celým procesom zavedenia školskej a rovesníckej mediácie si prešli/prechádzajú všetci učitelia aj vybraní rovesnícki mediátori. Mediátori však pôsobia aj v iných regiónoch, na desiatkach škôl. Popri tom som bola prizývaná na prednášky k rôznych témam do rôznych škôl, napríklad v Bratislave, Ružomberku, dokonca v školskom internáte, a pokračovali aj individuálne stretnutia s učiteľmi, rozhovory s rodičmi či riaditeľmi škôl. Samotný program školskej mediácie sa začína prednáškou a následne tréningom pedagógov, kde hovoríme o tom, čo sú konflikty, ako sa vyvíjajú, ako ich rozpoznať, aké sú ich príčiny, ako reagujeme v jednotlivých štádiách konfliktov, čo sa deje s našimi emóciami, aké obranné mechanizmy používame. Učitelia sa učia v tíme hľadať odpovede na otázky, na ktoré nemali čas. Učia sa počúvať rozdielne názory, ako aj chápať, že ich rozdielnosť nemusí byť nevyhnutne zdrojom konfliktov, že poznanie nebolí. Hovorím im, že na všetko nemusí existovať rovnaká odpoveď.

Koľko kurzy mediácie stoja? 

Cena sa odvíja od počtu hodín, ktoré na škole strávim. Štandardne sa lektorská činnosť v školskej a rovesníckej mediácii pohybuje okolo 30 eur na hodinu, ale v prípade škôl je možné dohodnúť sa aj na inej cene, prípadne využiť možnosti grantov a sponzorstva.

Kedy sa začnú zapájať deti?

Ešte počas tréningu sa vykryštalizujú učitelia, ktorí majú záujem byť ambasádormi rovesníckej mediácie, teda pôsobiť v úlohe koordinátorov rovesníckej mediácie v škole. Nasleduje výber rovesníckych mediátorov, spravidla od 4. ročníka po dvoch žiakoch z každej triedy. Samotné tréningové aktivity sa robia hravou formou. Počas tréningu sa rovesnícki mediátori naučia pozorovať emócie a prejavy spolužiakov aj vlastné, rozlíšiť jednotlivé štádiá konfliktu, chápať, čo ovplyvňuje neschopnosť komunikovať a riešiť konflikty, spoznávať sprievodné javy negatívnych emócií sprevádzajúcich hádky v triede, tvoriť vhodné otázky, pomáhať spolužiakom vyjadriť pocity, myšlienky, priania, zvažovať dôsledky, jasne formulovať myšlienky, tlmiť napätie smerujúce k agresivite medzi spolužiakmi a riešiť konflikty dohodou a zmierňovaním.

Často sa hovorí o šikane učiteľov. Riešia to školskí mediátori?

Ak hovoríme o mobbingu alebo bossingu v prostredí školy, máme na mysli už nezdravú pracovnú atmosféru, niečo, čo má vplyv na negatívne prežívanie a pocity človeka už dlhodobo. Situácia v takomto štádiu je o to horšia, že sieť problémov, ktoré sa vyskytujú v škole, už môže byť veľmi komplikovaná, hoci navonok sa učitelia tvária, že situáciu zvládajú. Vnútri však vládne skrytá manipulácia, intrigy, strach, vytesňujú sa skutočné problémy a objavujú sa zdravotné ťažkosti. Prevláda skupinové myslenie. Ľudia cítia príliš silný tlak. Všetko závisí od tímu, ktorý v danej škole je. V niektorých prípadoch je možné individuálny konflikt riešiť dohodou, aj v zmysle mediácie zo zákona, ale niekde sú vzťahy natoľko narušené, že človek, čo takýto tlak pociťuje dlhodobo, sa rozhodne priestor, ktorý má vplyv často aj na zhoršujúce sa zdravie, opustiť.

Ako prebieha stretnutie s mediátorom v problémovej triede?

Vždy, keď idem do triedy, ktorú učitelia považujú za problémovú, kde sa vyskytuje veľké množstvo konfliktov, som rada, keď je prítomný aj učiteľ alebo vychovávateľ ako pozorovateľ správania svojich „zverencov“. Úlohy, na ktorých pracujú žiaci zväčša v rôznych skupinách, majú charakter hry, kladiem veľa otázok, na ktoré žiaci hľadajú odpovede. Niekedy skutočne pomôže najmä to, že sa deti učia opäť spoznávať v iných situáciách ako počas hodiny alebo prestávok. Niekde majú potrebu si zadefinovať nové pravidlá v triede, niekde majú potrebu sa lepšie spoznať, niekde si vyjasniť rôzne názory a niekde si vytvárajú dohody k rôznym témam, ktoré sú pre nich dôležité.

Pribúda škôl, ktoré chcú skúsiť školskú či rovesnícku mediáciu?

Samozrejme, že áno. Mnohým školám chýbajú odborní zamestnanci – psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia, niekto, kto by dokázal pokryť množstvo problémov aj v odbornej rovine tak, aby sa minimalizovali zbytočne napäté situácie, a tak dochádza často ku konfliktom, ktoré vie usmerniť práve mediátor. V súčasnosti pribúda počet škôl, čo majú záujem investovať čas do kvality vzťahov a hľadajú cesty, ktoré by im v tom mohli byť nápomocné. Školská a rovesnícka mediácia je jednou z nich.

Mení sa vzťah detí a rodičov?

Áno. Je to spojené aj s tým, že pribúdajú rôzne formy rodinného spolužitia, na ktoré školské prostredie, učitelia potrebujú zareagovať. Zmeny súvisia aj so zvyšujúcim sa tlakom na výkon, ktorý si rodičia prinášajú z práce na jednej strane. Niekedy je to začarovaný kruh. Máme rodiny, ktoré sledujú svoje deti až nadmieru, rodiny, kde už trojročné dieťa má nabitý diár ako podnikateľ. Rodič v snahe dopriať dieťaťu čo najširšie spektrum krúžkov mu naplánuje na každý deň iný a neuvedomuje si, že dieťa stráca schopnosť vlastného výberu. A keď príde čas, že to po ňom rodič požaduje, tak dieťa zistí, že sa samo ani nevie rozhodovať. V praxi sa učitelia stretávajú aj s rodičmi, ktorí rezignovali na riešenie problémov. Niekedy je príčinou aj to, že sú volaní do školy do školy len vtedy, keď má dieťa problémy, po čase rezignujú na hľadanie riešení. A máme aj rodičov, ktorí sa o výchovu a vzdelávanie svojich deti nezaujímajú vôbec.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie