Vedie cesta Matovičovej totálnej demokracie len k tyranii?
Matovič síce nebuduje mafiánsky štát priamo, ale udalosti posledných mesiacov dokazujú, že Matovičov režim zachováva Ficovi nádej na návrat.
Na Slovensku vládne nová totalita, hovoria fašisti a priatelia mafie. Ich čierny humor môže mať veľmi smutnú pointu. V niečom však majú pravdu. Po posledných voľbách nastalo na Slovensku nové obdobie ponovembrovej demokracie, ktoré s hodnotami Nežnej revolúcie nemá veľa spoločných čŕt. Výsledkom totálnej demokracie obyčajných ľudí je stav blízky anarchii, ktorú by mala zákonite vystriedať skutočná krutovláda – tyrania.
Demokracia nemá v dejinách filozofie najlepšiu povesť. Nesympatizovali s ňou ani Sokrates, ani Kant, ktorí ju považovali za druh despotizmu, teda režimu utláčania, v ktorom ľud prevezme moc nad rozumom a zákonom. Ako píše maďarský filozof János Salamon, Sokrates dôveroval zákonu starovekých Atén, nedôveroval však svojim spoluobčanom, ktorí boli zlými pánmi aj seba samých. Vzdali sa totiž tej morálnej a intelektuálnej prevahy, vďaka ktorej Atény porazili obyčajných ľudí z Perzie pri Maratóne a Salamíne.
Podľa Sokrata je základnou črtou demokracie, že jej nadmerná láska k slobode vedie zákonite k anarchii, ktorá zo seba vyprodukuje niekoho, kto ľuďom sľubuje návrat k poriadku a istotám.
Na takýto možný vývoj upozorňoval Martin M. Šimečka v súvislosti s Matovičom už pred minuloročnými voľbami a antický scenár priblížil aj v poľskom denníku Gazeta Wyborcza. Dnes vidíme, ako sa slová klasických filozofov menia na realitu.
Na Slovensku máme na pozíciu tyrana niekoľko kandidátov. Vyhrážajú sa eskaláciou napätia, prehlbujú nedôveru voči vláde, varujú pred protizákonným správaním štátu. Hovoria o amaterizme predstaviteľov vlády a sľubujú profesionalitu, stabilitu a ukončenie chaosu. Chcú nás ochrániť pred absolútnou anarchiou.
Robia to tak, že chaos aj sami stupňujú, lebo tým chcú dokázať, že vláda nie je schopná situáciu zvládnuť. Chcú dokázať, že bez vlády tvrdej ruky sa z tejto pasce nedostaneme.
V druhom roku celosvetovej pandémie, ktorá v podstate ustálila existenčnú neistotu v našich životoch, sa pozeráme na chaotické vládnutie s ešte väčším zdesením.
Pritom to mohlo dopadnúť aj oveľa lepšie: v poslednom
