Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: V Rakúsku bude lockdown pre všetkých a od februára povinné očkovanie

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Koronavírus sa v Európe šíril rekordne rýchlo. 2. Čo priniesol samit Biden – Si Ťin-pching. 3. V Líbyi môže znovu vládnuť Kaddáfí.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

nikdy počas pandémie nehlásila Európa ako kontinent toľko nových prípadov infekcie vírusom SARS-CoV-2 ako tieto dni. Celkovo tvoria európski infikovaní vyše polovicu všetkých prípadov na svete. Tak to bolo naposledy na počiatku pandémie v apríli 2020.

Samozrejme, krajiny mimo Európy testujú oveľa menej. Aj tak sa však dá povedať, že Európa zažíva takú zlú jeseň, akú už možno mnohí nečakali.

Prečo to tak je: Na jednej strane je časť populácie zaočkovaná a ďalšia covid prekonala, čo poskytuje istú ochranu, na druhej strane je tu infekčnejší variant delta a takmer žiadne obmedzenia. Táto kombinácia spôsobila, že európske štáty sa rýchlo premorujú.

Navyše vlna prišla v čase, keď mnohí Európania majú od druhej dávky vakcíny pol roka a viac, čo znamená, že ochrana pred infekciou klesá. Tretiu dávku zatiaľ dostalo málo ľudí.

Ako sa to šíri: Vírus sa šíri z krajiny do krajiny a túto zimu zrejme nikto nezostane nezasiahnutý. Kým pred mesiacom sa písalo o vysokých číslach v Bulharsku, Rumunsku či pobaltských krajinách, teraz hlási rekordy stredná Európa.

Najviac prípadov je v štátoch bývalej habsburskej monarchie (Rakúsko, Česko, Slovinsko, Chorvátsko, Slovensko, Maďarsko), ale vysoko je aj Nemecko, Írsko, Holandsko a Belgicko. Mimochodom, Slovensko je aktuálne v počte nových prípadov na počet obyvateľov prvé na svete.

Pokiaľ však ide o úmrtia či hospitalizácie, zatiaľ sa k predchádzajúcim rekordom nepriblížili, za čo možno vďačiť najmä očkovaniu. Navyše vidno veľké až násobné rozdiely medzi krajinami s dobrou zaočkovanosťou (Holandsko, Belgicko) a tými s horšou (Slovensko, Chorvátsko).

Vlna sa začína dvíhať aj v ďalších štátoch. Počty prípadov rastú v Portugalsku, Taliansku či vo Francúzsku. Rekordy hlásia alebo sa k nim blížia aj v Nórsku, Dánsku či vo Fínsku.

Ako dlho to bude trvať: Minulú jeseň Slovensko potiahlo druhú vlnu v podstate od konca októbra do začiatku apríla, s miernym poklesom v novembri po celoplošnom testovaní a týždňovom lockdowne.

V iných štátoch to po jesennej vlne (a lockdownoch) kleslo, aby sa vírus znova vrátil napríklad na jar. Preto sa niekde hovorí už o 4. či 5. vlne (Česko).

Ťažko predpovedať, ako to bude teraz. Pri relatívne otvorenej ekonomike možno delta prejde populáciou rýchlejšie. Naznačujú to aj prípady z iných štátov, kde to najhoršie, aspoň pokiaľ ide o nové prípady, majú, zdá sa, za sebou.

V Rumunsku klesli nové prípady infekcie na tretinu vrcholu v priebehu troch týždňov. V Estónsku padli počty prípadov na polovicu za dva týždne. Aj v iných štátoch to po pár týždňoch kleslo.

Istý vplyv na to zrejme mali aj opatrenia (napríklad zatvorené školy v Rumunsku, Lotyšsku a sčasti v Bulharsku či tvrdý lockdown v Lotyšsku).

Na druhej strane je napríklad Srbsko, ktoré sa s vrcholom vlny trápilo dva mesiace a až teraz tam počty začali klesať.

Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty aj Srbsko hlásia pokles počtu nových prípadov. Zdroj – Our World in Data

Aké sú opatrenia: Krajiny strednej a západnej Európy školy zatvárať nechcú, opatrenia, ktoré prijímajú, sa dotýkajú najmä nezaočkovaných.

V Česku by od pondelka malo platiť, že nezaočkovaní majú zákaz vstupu do reštaurácií, fitnescentier, divadiel či na štadióny – nepomôže im ani test. Sprísnenie pre nezaočkovaných schválila aj slovenská vláda.

Je však otázne, či to bude stačiť na zlomenie krivky. V Rakúsku v nedeľu schválili najskôr lockdown pre nezaočkovaných, v piatok ráno vláda oznámila, že od pondelka budú obmedzenia platiť pre všetkých.

Znamená to, že štvrtýkrát od začiatku pandémie v Rakúsku zatvoria reštaurácie, obchody okrem tých základných a nebudú sa konať športové a kultúrne akcie. Lockdown má trvať najmenej 10 dní.

To však nie je všetko. Vláda oznámila, že chce, aby od 1. februára budúceho roku platila všeobecná povinnosť zaočkovať sa proti covidu.

„Lockdown zlomí štvrtú vlnu. Cesta von z piatej vlny je očkovanie, očkovanie, očkovanie,“ povedal minister zdravotníctva Wolfgang Mückstein.

Ako dodal minister, ústavní právnici naznačovali, že povinnosť dať sa zaočkovať proti covidu je z právneho hľadiska možná.

Severná Amerika: Čo priniesol samit Biden – Si Ťin-pching

Čínsky a americký prezident sa tento týždeň rozprávali o tom, ako znížiť napätie medzi dvoma veľmocami.

Keďže nervozita v uplynulých mesiacoch výrazne vzrástla, virtuálny samit Joea Bidena a Si Ťin-pchinga bol ostro sledovaný. Zlom však nepriniesol.

O čo ide: Biden od januárového nástupu do Bieleho domu s čínskym prezidentom hovoril dvakrát. V oboch prípadoch však išlo o telefonát. Tentoraz sa prvýkrát videli tvárou v tvár, hoci iba cez obrazovku.

Biden podľa amerických médií chcel, aby sa stretli osobne, no Čína bola proti. Nie je v tom nič osobné voči americkému prezidentovi. Si Ťin-pching totiž od začiatku pandémie nechodí na zahraničné pracovné cesty.

Naposledy bol v januári 2020 v Mjanmarsku – len pár dní pred prvým lockdownom vo Wu-chane. Od marca minulého roka oficiálne neprijal žiadnu návštevu ani v Pekingu.

Foto – TASR/AP

Riešili aj Taiwan: Robiť diplomaciu cez obrazovku je omnoho zložitejšie ako naživo, no Biden a Si Ťin-pching podľa oficiálnych stanovísk prebrali veľa tém. Vrátane tých, ktoré ich rozdeľujú.

Najväčšou témou posledných mesiacov je Taiwan. Čína dáva čoraz agresívnejšie najavo, že ostrov považuje za súčasť svojho územia, a v čase, keď taiwanská vláda varuje pred možnou inváziou, Peking všetkých naokolo vystríha, nech sa do toho nestarajú.

Si Ťin-pching Bidenovi odkázal, že ten, kto podporuje nezávislosť ostrova, sa zahráva s ohňom. Americký prezident síce svojmu čínskemu kolegovi povedal, že USA rešpektujú politiku jednej Číny, no neskôr pred novinármi vyhlásil, že Taiwan je nezávislý.

Podľa toho, ako sa to neskôr snažil vysvetliť, sa však zdá, že išlo len o jeden z jeho brbtov, nie o zmenu oficiálneho postoja USA.

Jeden dôležitý posun: Obe strany v oficiálnych stanoviskách hovorili o dôležitom, úprimnom a prínosnom stretnutí. Jeho cieľom však bola skôr samotná diskusia, nie konkrétne výsledky.

Američania uznali, že virtuálny samit nebol obzvlášť prelomový, no ešte v utorok sa ukázalo, že nastal aspoň jeden dôležitý posun.

Čína a USA sa dohodli, že uvoľnia podmienky pre novinárske víza. V prípade oboch krajín budú mať novinári vďaka tomu jednoduchší príchod aj odchod. Víza budú platiť rok.

Napätie medzi Pekingom a Washingtonom sa totiž prenieslo aj na novinársku úroveň. USA čínske štátne médiá oficiálne označili za zahraničné misie. Čína zas vyhostila novinárov z médií ako NY Times, Washington Post či Wall Street Journal.


Ázia: Väznený novinár je na slobode, odletel z Mjanmarska

Mjanmarsko prepustilo amerického novinára, ktorého len nedávno odsúdilo na 11 rokov väzenia. Danny Fenster je už späť v USA, no ľudskoprávna situácia v krajine ostáva zlá.

O čo ide: Mjanmarská armáda vo februári uskutočnila prevrat, pri ktorom zvrhla demokraticky zvolenú vládu.

Hneď potom sa začali tvrdé represie voči opozícii, občianskej spoločnosti, demonštrantom aj novinárom. Zomrelo viac ako 1200 civilistov.

Do väzenia sa dostali desiatky novinárov, ktorí kritizovali vojenskú juntu. Medzi nich patril aj Fenster.

Za čo ho odsúdili: Americký novinár viedol nezávislý spravodajský portál, ktorý informoval o dianí v krajine. Keď chcel v máji odísť do Spojených štátov, nepodarilo sa mu dostať do lietadla.

Fenstera zatkli a vo väzení strávil takmer šesť mesiacov. Odsúdili ho za podnecovanie do vzbury, šírenie nepravdivých informácií a kontakt s organizáciami, ktoré sú považované za nezákonné.

Novinárovi právnici argumentovali, že obvinenia súvisia s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom, pre ktorého už v čase zatknutia nepracoval viac ako rok. Fenster aj tak dostal 11 rokov.

Pomohla diplomacia: Rozsudok platil iba niekoľko dní. Americkým diplomatom sa totiž podarilo dohodnúť priamo s vedením vojenskej junty, aby Fenstera pustili na slobodu.

Rokovania mal na starosti bývalý americký veľvyslanec pri OSN, ktorý následne s Fensterom priletel do Spojených štátov. Mjanmarsko oficiálne uviedlo, že ho prepustilo z humanitárnych dôvodov.

Otázkou je, čo presvedčilo predstaviteľov mjanmarskej armády, na ktorých sú uvalené americké sankcie. USA odmietajú, že by im sľúbili akékoľvek ústupky.

Aj po Fensterovom odchode z krajiny v mjanmarských väzniciach ostávajú stovky ľudí, ktorí nemali podobné šťastie. Vrátane novinárov. Z Mjanmarska sa totiž podľa mimovládok stal jeden z najhorších väzniteľov žurnalistov na svete.

Fenster a bývalý americký veľvyslanec pri OSN Bill Richardson. Foto – TASR/AP

Latinská Amerika: Ekvádor nemá pod kontrolou väznice

V Ekvádore sa znovu ukázal problém s preplnenými väznicami, ktoré štát nemá pod kontrolou. Pri násilnostiach tam za deň zomrelo najmenej 68 ľudí.

O čo ide: Guayaquil je najväčšie ekvádorské mesto, v ktorom sa nachádza aj najväčšia väznica v krajine.

Podobne ako mnohé ďalšie v tomto juhoamerickom štáte, je preplnená. Vo väzniciach je dohromady 40-tisíc ľudí, pričom ich kapacita je asi o 10-tisíc menšia.

Podľa expertov štátu momentálne chýba asi 3-tisíc dozorcov, a to sa prejavuje chaosom vo väzniciach.

Čo sa stalo: To však nie je jediný problém. Rozšírená je aj korupcia, a tak sa k členom gangov, ktoré reálne ovládajú väznice, dostane kontraband. Napríklad drogy, mobily aj zbrane.

Pri nepokojoch z minulého víkendu väzni dokonca mali dynamit. Násilnosti vyvolal konflikt medzi členmi rôznych gangov, ktorí súperili o vplyv vo väzení. Zabíjali sa, dokonca pálili matrace a niektorí väzni sa udusili.

Celkovo už tento rok pri násilnostiach vo väzniciach zomrelo najmenej 320 ľudí, čo len potvrdzuje, že v Ekvádore naozaj ide o systémový problém.

Ako to riešia: Tentoraz to zašlo tak ďaleko, že vláda do väzenia poslala armádu a policajtov. Oznámila, že nad väznicami v krajine preberie kontrolu až do odvolania.

Vláda sa však dostala do sporu s ústavným súdom, ktorý so zásahmi armády vo väzniciach nesúhlasí.

Exekutíva sa tomu čuduje, pretože to považuje za spôsob, ako zabrániť ďalším incidentom. Problém však je, že štátu sa nedarí vyriešiť problém s gangmi ani mimo väzníc. Ich boj sa potom prenáša aj za mreže. Ide najmä o pašerákov drog, ktorí súperia o teritóriá.

Foto – TASR/AP

Afrika: Vráti sa k moci Kaddáfí?

O moc v Líbyi sa znovu hlási rodina Kaddáfíovcov. Desať rokov od občianskej vojny chce v prezidentských voľbách kandidovať syn zosnulého diktátora.

O čo ide: Líbyou v uplynulých desiatich rokoch zmietal chaos. Po tom, čo padol autoritársky režim Muammara Kaddáfího, sa krajine nepodarilo úspešne prejsť k demokracii.

Moc v štvrtom najväčšom africkom štáte sa rozdrobila medzi rôzne milície a frakcie, ktoré spochybňujú autoritu vlády v Tripolise. Medzi odporcov vlády patrí aj poľný maršal Chálifa Haftar, ktorý pred dvoma rokmi spustil ofenzívu na hlavné mesto.

Boje medzi ním a vládou sa vlani podarilo ukončiť prímerím, ktoré má krajinu doviesť k prezidentským voľbám.

Nejednoznačné voľby: Tie sa majú konať 24. decembra, no aj v tomto prípade platí, že v Líbyi je chaos. Zatiaľ nie je schválený volebný zákon, bez ktorého sa hlasovať nebude.

Už však poznáme zopár kandidátov, ktorí zaručujú, že voľby sa oplatí sledovať. Jedným z nich je spomínaný Haftar a takisto aj Saíf al-Islam Kaddáfí.

Diktátorov syn mal ešte pred občianskou vojnou na Západe povesť reformátora a fanúšika demokracie. Čakalo sa od neho, že raz by mohol prevziať moc a demokratizovať režim v krajine.

Aké má šance: Na začiatku revolúcie sa však pevne postavil za otca a pomáhal mu krvavo potlačiť revolúciu, za čo je na neho dodnes vydaný medzinárodný zatykač.

Roky ho väznili členovia milície, s ktorými sa podľa svojich slov spriatelil, keď na nich doľahla frustrácia z revolúcie. Práve z tohto pocitu by chcel Kaddáfí ťažiť vo voľbách.

Experti na Líbyu si myslia, že Kaddáfí mladší voľby nevyhrá, hoci bez šance nie je. Skôr je to podľa nich dôležitý signál, v akom bezpráví je krajina, kde môže za prezidenta kandidovať človek obvinený zo zločinov proti ľudskosti.

Viac o Kaddáfího plánoch čítajte tu.

Meno týždňa: Jan Lipavský

Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

V Česku sa veľmi rýchlo podarilo poskladať novú vládu. Budú ju tvoriť dve volebné koalície: Spolu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) a Piráti so Starostami. Premiérom bude Petr Fiala, prezident Miloš Zeman, ktorý je stále v nemocnici, by ho mal menovať budúci týždeň.

Bolo by to však až podozrivé, ak by to celé bolo také jednoduché. Zeman sa s Fialom dostal do sporu pre meno jedného ministra. Podľa českých médií ide o Jana Lipavského, ktorý bol doteraz poslancom za Pirátsku stranu.

36-ročný politik by sa mal stať ministrom zahraničných vecí.

Čo môže Zemanovi a jeho spolupracovníkom prekážať? Stačí si prečítať Lipavského rozhovor pre Deník N, v ktorom povedal, že chce prehodnotiť vzťahy s Ruskom a Čínou.

Viac o zložení českej vlády sa dočítate tu.

Foto týždňa

Petkov a Vassilev. Foto – TASR/AP

V Bulharsku sa konali už tretie tohtoročné parlamentné voľby. Zdá sa, že voliči už mali dosť patových situácií, ktoré vznikali po tých predchádzajúcich hlasovaniach, a tak si vybrali úplne novú stranu.

Voľby s približne 25 percentami vyhrala strana Pokračujeme v zmene, ktorú len v septembri založila dvojica štyridsiatnikov, ktorí vyštudovali Harvard (Kiril Petkov a Asen Vasilev). Obaja boli ministrami v úradníckej vláde, teraz sľubujú veľkú očistu od korupcie.


O čom sme písali:

Spor, ktorý môže otriasť vzťahmi s Ruskom: Nemecko zastavilo certifikáciu Nord Streamu 2

Etiópii pre vojnu s Tigrajom hrozí rozpad. Konflikt pripomína krvavé 90. roky

Utopil sa na hranici, rodina sa s ním lúčila online. Reportáž z pohrebu na poľskej hranici

Kubánsky režim robí všetko pre to, aby jeho kritici nevyšli von, a je pritom čoraz brutálnejší

Po krvavých bojoch Arméni hlásili veľké straty. Prečo Azerbajdžan znovu útočil?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Čína

Joe Biden

Koronavírus

    Prevrat v Mjanmarsku

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie