Denník N

Sú kresťania nekritizovateľní?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

My kresťania nie sme menšina. Naopak, sme privilegovaná väčšina.

Autor je teológ, člen PS

Ak sa viera a príslušnosť k organizovanej náboženskej organizácii stanú zámienkou a štítom nekritizovateľnosti, tak to je nebezpečné. Presne v tomto duchu takzvané tradičné morálne autority vybudovali rozsiahle štrukturálne deformácie napríklad nekritizovateľnosti duchovných v cirkvi. Tento pápežom Františkom kritizovaný klerikalizmus ako zneužívanie moci v cirkvi, viedol k rozsiahlym škodám a hlbokej kríze rímskokatolíckej cirkvi. Znamená aj vleklú krízu jej dôveryhodnosti.

Nejde tu teraz o „ačohentizmus“ a odvádzanie pozornosti pri vlastnom zlyhaní, na zlyhanie niekoho iného a bagatelizovanie zlyhania vlastného. Ide o to, aby sme si uvedomili, že nedotknuteľnosť „posvätnosti“ nejakého názoru len pre príslušnosť k „našim“ ľuďom, k našej cirkvi či k našej politickej či názorovej skupine je v demokratickej spoločnosti neprijateľná. Vidíme, kam až takáto nadpráca z pocitu povinnej a falošnej lojálnosti môže viesť a kam reálne v rámci svetového kresťanstva aj viedla. Lebo ľudia sa báli a nesmeli kritizovať „pána farára“, lebo sa to „nepatrilo“.

Ak sa nešikovná poznámka o „postihnutosti“ stala zámienkou na rozsiahly ideologický boj, treba pripomenúť, že aj slovenské kresťanstvo je súčasťou svetového kresťanstva. A že bolesti a trápenia rímskokatolíckej cirkvi inde vo svete sú aj našimi starosťami a bolesťami. Prečo je prípadov na Slovensku menej, je na diskusiu, ktorá nie je predmetom tohto textu.

Postačí povedať, že vzory postupu a správania pri zneužívaní a utajovaní zneužívania mladistvých klerikmi už boli dešifrované aj na Slovensku. Preto je hlboké mlčanie či znižovanie významu tejto dimenzie v živote kresťanskej komunity na Slovensku prejavom hlbokej a pokryteckej neochoty riešiť veci vo vlastných radoch. Overiteľným faktom aj skúsenosťou je, že ak na ne niekto upozorní, čelí organizovanej aj spontánnej šikane a škandalizácii.

Netvárme sa, že kresťanstvo nie je postihnuté týmito závažnými a starostlivo utajovanými prípadmi zneužívania moci. Hovorí o tom sám pápež František. Opakovane a vytrvalo. Aj nám na Slovensku povedal v Šaštíne, že sa nemáme zastaviť na našej ceste viery. Aby sme kráčali ďalej.

Práve preto pápež František nedávno ďakoval a vyznamenal novinárov, ktorí sa pričinili svojím písaním a dohľadávaním o medializáciu prípadov utajovania kriminálneho konania klerikov. Postavili sa tým na stranu obetí a ich hlas vďaka nim bolo počuť.

Preto je pri situácii okolo údajnej šikany slovenskej speváčky vidieť aj tento celý obraz. Nešlo o útok na osobu, ani o útok na kresťanstvo. Sám ako kresťan čelím výsmechu a hanlivým označeniam od čias, keď som v roku 1977 sedel v lavici v Základnej deväťročnej škole na Komenského ulici vo Svite a moja súdružka učiteľka, členka ÚV KSČ, ironizovala na hodinách nás všetkých, ktorí sme chodili v nedeľu do kostola. Zvlášť si zgustla na slabších žiakoch. Na mne menej. Bol som šikovný žiak, a teda jej teória, že veriaci sú tmári, celkom nesedela. Preto s určitosťou viem, že to, čo bolo povedané na adresu speváčky, nebolo urážkou môjho náboženského presvedčenia.

Fakt, že to jej švagor mediálne zahral na ochranu ženy a progresivistickú ideológiu, bola veľmi šikovná, no úplne nepoctivá a zákerná propaganda. Zavádzajúca aj v tom smere, že švagor dotknutej speváčky stotožnil obidvoch autorov s progresivizmom v akomsi údajne širšom zmysle slova.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie